Leukoaraióza
Latinsky: leukoaraiosis
Ďalšie názvy: hyperintenzity bielej hmoty, ochorenie bielej hmoty mozgu, mikroangiopatia mozgu, ochorenie malých mozgových ciev, vaskulárna leukoencefalopatia
Príznaky
Týka sa časti tela
Diagnóza
Lekársky odbor
Slovo leukoaraióza väčšina ľudí prvýkrát uvidí v závere popisu z magnetickej rezonancie alebo CT mozgu, často pri vyšetrení, ktoré sa robilo pre niečo úplne iné — bolesti hlavy, závraty alebo po úraze. Znie hrozivo, v skutočnosti však ide o jeden z najčastejších nálezov, ktoré rádiológ u ľudí v strednom a vyššom veku popisuje. Neznamená automaticky chorobu, je však signálom, že mozgové cievy nesú stopy rokov, a oplatí sa mu porozumieť.
Čo je leukoaraióza
Pojem zaviedol v roku 1987 kanadský neurológ Vladimir Hachinski. Je zložený z gréckych slov leukos (biely) a araiosis (riednutie) a doslova znamená „preriedenie bielej hmoty“. Pôvodne opisoval oblasti bielej hmoty mozgu, ktoré sa na CT javia svetlejšie, teda menej husté. Dnes sa v odbornej literatúre častejšie používa presnejšie označenie hyperintenzity bielej hmoty, pretože na magnetickej rezonancii sa tieto miesta v sekvenciách T2 a FLAIR zobrazujú ako jasne biele škvrny alebo pruhy.
Biela hmota je tkanivo vnútri mozgu tvorené nervovými vláknami, ktoré prepájajú jednotlivé centrá sivej kôry. Funguje ako kabeláž, po ktorej si oblasti mozgu odovzdávajú informácie. Ložiská leukoaraiózy sú miesta, kde sú tieto vlákna poškodené, obal z myelínu preriedený a tkanivo obsahuje viac vody.
Vo veľkej väčšine prípadov stojí za nálezom ochorenie malých mozgových ciev, odborne mikroangiopatia. Drobné tepničky, ktoré vyživujú hlboké časti mozgu, majú len malú rezervu a nemajú kadiaľ obísť zúženie. Vplyvom vysokého krvného tlaku, cukrovky a starnutia ich stena tuhne a hrubne, priesvit sa zužuje a biela hmota dostáva menej krvi, než potrebuje. Výsledkom je dlhodobé tiché nedokrvenie, ktoré sa nepodobá náhlej mŕtvici, ale postupnému opotrebovaniu. Medzinárodné štandardy STRIVE z roku 2013, aktualizované v roku 2023, preto radia hyperintenzity bielej hmoty medzi základné zobrazovacie znaky ochorenia malých ciev spolu s lakúnami, mikrokrvácaniami a rozšírenými perivaskulárnymi priestormi.
Ako čítať popis MR: Fazekasova škála
Rozsah leukoaraiózy sa v popise najčastejšie vyjadruje Fazekasovou škálou, ktorú v roku 1987 publikoval rakúsky neurológ Franz Fazekas so spolupracovníkmi. Hodnotí zvlášť zmeny okolo mozgových komôr (periventrikulárne) a zmeny v hlbokej bielej hmote, oboje na stupnici 0–3. V praxi rádiológovia často uvádzajú jedno súhrnné číslo podľa hlbokej bielej hmoty:
- Fazekas 0 — bez ložísk.
- Fazekas 1 — drobné, bodkovité ložiská alebo tenký lem okolo komôr; u starších ľudí bežný nález, väčšinou bez klinického významu.
- Fazekas 2 — ložiská začínajú splývať; nález je už vhodné brať ako upozornenie a zamerať sa na rizikové faktory.
- Fazekas 3 — rozsiahle splývajúce oblasti; spojené s vyšším rizikom mŕtvice, porúch pamäti a chôdze.
V popise sa možno stretnúť aj s ďalšími formuláciami, ktoré znamenajú to isté alebo niečo veľmi podobné: „mikroangiopatické zmeny bielej hmoty“, „chronické ischemické zmeny“, „vaskulárna leukoencefalopatia“ alebo „gliotické ložiská vaskulárnej etiológie“. Ak je popri nich uvedená aj lakúna, ide o drobný starý infarkt v hĺbke mozgu, často prekonaný bez povšimnutia.
Na magnetickej rezonancii sú zmeny viditeľné oveľa citlivejšie než na CT, ktoré zachytí až výraznejšie stupne. Preto sa stáva, že CT pred rokmi bolo „v poriadku“ a nová rezonancia leukoaraiózu popíše — nemusí to znamenať rýchle zhoršenie, len citlivejšiu metódu.
Ako často sa leukoaraióza vyskytuje
Veľmi často. Drobné ložiská v bielej hmote má na rezonancii väčšina ľudí po šesťdesiatke a s každou dekádou ich rozsah pribúda. Samotný vek je najsilnejším rizikovým faktorom, takže ľahká leukoaraióza u sedemdesiatnika je skôr pravidlom než výnimkou. Inak sa na nález pozeráme u človeka vo veku tridsať alebo štyridsať rokov: tam už je dôvod pátrať, či nejde o inú príčinu.
Rizikové faktory
Najvýznamnejším ovplyvniteľným faktorom je vysoký krvný tlak. Čím je vyšší a čím dlhšie trvá, tým rozsiahlejšie bývajú zmeny, a platí to aj pre tlak, ktorý človek necíti a o ktorom nevie. Veľkú úlohu zohráva aj nočný tlak a jeho veľké výkyvy. Ďalšími faktormi sú cukrovka, fajčenie, vysoký cholesterol, obezita, nedostatok pohybu a neliečené spánkové apnoe. Časť náchylnosti je dedičná.
U mladších ľudí alebo pri neobvyklom vzhľade ložísk zvažuje neurológ iné príčiny, ktoré môžu na snímke vyzerať podobne. Patria k nim skleróza multiplex, migréna s aurou, zápalové ochorenia ciev, niektoré metabolické a infekčné choroby a zriedkavé dedičné poruchy malých ciev, z ktorých najznámejšia je CADASIL. Rozlíšenie podľa tvaru a uloženia ložísk je úlohou rádiológa a neurológa, nie čitateľa popisu.
Súvislosť s mŕtvicou, demenciou a poruchami chôdze
Leukoaraióza sama zvyčajne nebolí a v ľahkej forme často nespôsobuje vôbec nič. Význam má hlavne ako ukazovateľ stavu mozgových ciev. Systematický prehľad a metaanalýza Debetteovej a Markusa z roku 2010 zhrnula údaje zo 46 prospektívnych štúdií: ľudia s výraznejšími hyperintenzitami bielej hmoty mali približne trojnásobné riziko mozgovej mŕtvice, zhruba dvojnásobné riziko demencie a tiež vyššiu úmrtnosť než ľudia bez nich.
S rastúcim rozsahom zmien sa postupne spomaľuje rýchlosť spracovania informácií, horšie sa plánuje, prepína medzi úlohami a sústreďuje. Pamäť na udalosti býva spočiatku zachovaná lepšie než pri Alzheimerovej chorobe, typické je skôr spomalenie a strata pohotovosti. V pokročilom štádiu môže ochorenie malých ciev vyústiť do vaskulárnej demencie, ktorú kedysi opísal Otto Binswanger. Častá je aj kombinácia s Alzheimerovou chorobou, pretože obe postihujú rovnakú vekovú skupinu a navzájom sa zhoršujú.
Charakteristické sú poruchy chôdze: kroky sa skracujú, chodidlá akoby sa lepili k zemi, človek chodí o širšej báze, horšie udržiava rovnováhu a častejšie padá. Európska štúdia LADIS, ktorá tri roky sledovala 639 dovtedy sebestačných ľudí vo veku 65 až 84 rokov, ukázala jasnú závislosť od rozsahu zmien: ročne stratilo sebestačnosť v bežných denných činnostiach alebo zomrelo 10,5 % ľudí s ľahkou, ale 29,5 % ľudí s ťažkou leukoaraiózou. K ďalším prejavom patrí naliehavé nutkanie na močenie až inkontinencia, depresia a apatia.
Čo robiť po náleze
Lieky, ktoré by ložiská v bielej hmote odstránili, neexistujú. Liečba preto mieri na príčinu a jej cieľom je spomaliť ďalšie pribúdanie zmien a znížiť riziko mŕtvice. Prvým krokom je prebrať nález so všeobecným lekárom alebo neurológom a skontrolovať rizikové faktory: krvný tlak vrátane domáceho merania, glykémiu, cholesterol, hmotnosť a prípadné príznaky spánkového apnoe, ako je hlasné chrápanie so zastavením dychu.
Najlepšie doložený je prínos kontroly krvného tlaku. V podštúdii SPRINT MIND, publikovanej v roku 2019 v časopise JAMA, sa u ľudí s intenzívnou liečbou tlaku s cieľom pod 120 mm Hg zväčšoval objem ložísk v bielej hmote počas necelých štyroch rokov pomalšie než u ľudí liečených k štandardnému cieľu pod 140 mm Hg. Rozdiel bol síce malý, ale potvrdzuje, že na tlaku záleží. Konkrétny cieľový tlak však stanoví lekár individuálne podľa veku a ďalších chorôb.
Rovnako dôležité je prestať fajčiť, dobre kompenzovať cukrovku, pravidelne sa hýbať, a to aj chôdzou, ktorá zároveň trénuje rovnováhu, strážiť si hmotnosť a držať sa stredomorského typu stravy. Statíny a lieky proti zrážaniu krvných doštičiek sa predpisujú podľa celkového kardiovaskulárneho rizika alebo po prekonanej mŕtvici, nie pre samotný nález leukoaraiózy; pri rozsiahlych zmenách totiž môže byť zvýšené aj riziko krvácania. Prospieva tiež duševná aktivita a udržiavanie spoločenských kontaktov. Kto má ťažkosti s chôdzou, môže využiť rehabilitáciu zameranú na stabilitu a prevenciu pádov.
Kedy je to závažné
Ľahká leukoaraióza (Fazekas 1) u staršieho človeka bez ťažkostí je zvyčajne nález, ktorý vyžaduje hlavne rozumnú starostlivosť o cievy. Pozornosť si zaslúžia rozsiahle splývajúce zmeny (Fazekas 2–3), nález u človeka mladšieho ako päťdesiat rokov, rýchle pribúdanie ložísk medzi dvoma vyšetreniami a nález sprevádzaný ťažkosťami s myslením, pamäťou, chôdzou alebo udržaním moču. V týchto situáciách patrí pacient do starostlivosti neurológa, ktorý môže doplniť ďalšie vyšetrenia a odlíšiť iné príčiny.
Okamžitú pomoc treba privolať, ak sa náhle objaví pokles kútika úst, slabosť alebo necitlivosť polovice tela, porucha reči, náhla strata zraku alebo ťažká porucha rovnováhy. To sú príznaky mŕtvice a pri nich nemožno čakať — volajte 155 alebo 112. Ľudia s leukoaraiózou majú k mŕtvici vyšší sklon, preto je dobré, aby tieto príznaky poznali aj ich blízki.
Zdroje:
- SEIDL, Zdeněk. Neurologie pro studium i praxi. 2., přepracované a doplněné vydání. Praha: Grada, 2015. ISBN 978-80-247-5247-1.
- FAZEKAS, F.; CHAWLUK, J. B.; ALAVI, A.; HURTIG, H. I.; ZIMMERMAN, R. A. MR signal abnormalities at 1.5 T in Alzheimer's dementia and normal aging. American Journal of Roentgenology. 1987, 149(2), 351–356. DOI 10.2214/ajr.149.2.351.
- WARDLAW, Joanna M.; SMITH, Eric E.; BIESSELS, Geert J. et al. Neuroimaging standards for research into small vessel disease and its contribution to ageing and neurodegeneration. The Lancet Neurology. 2013, 12(8), 822–838. DOI 10.1016/S1474-4422(13)70124-8.
- DEBETTE, S.; MARKUS, H. S. The clinical importance of white matter hyperintensities on brain magnetic resonance imaging: systematic review and meta-analysis. BMJ. 2010, 341, c3666. DOI 10.1136/bmj.c3666.
- INZITARI, D.; PRACUCCI, G.; POGGESI, A. et al. Changes in white matter as determinant of global functional decline in older independent outpatients: three year follow-up of LADIS (leukoaraiosis and disability) study cohort. BMJ. 2009, 339, b2477. DOI 10.1136/bmj.b2477.
- SPRINT MIND INVESTIGATORS FOR THE SPRINT RESEARCH GROUP; NASRALLAH, Ilya M.; PAJEWSKI, Nicholas M. et al. Association of Intensive vs Standard Blood Pressure Control With Cerebral White Matter Lesions. JAMA. 2019, 322(6), 524–534. DOI 10.1001/jama.2019.10551.




