Creutzfeldtova-Jakobova choroba
Latinsky: morbus Creutzfeldt-Jakob
Ďalšie názvy: Creutzfeldt-Jakobova choroba, Creutzfeldtova-Jakobova nemoc, CJCH, CJD, priónová encefalopatia, subakútna spongiformná encefalopatia
Príznaky
Týka sa časti tela
Diagnóza
Lekársky odbor
Creutzfeldtova-Jakobova choroba (CJCH) je zriedkavé, ale vždy smrteľné ochorenie mozgu. Patrí medzi takzvané priónové choroby alebo prenosné spongiformné encefalopatie: mozgové tkanivo v ich priebehu odumiera a pod mikroskopom pripomína hubu prestúpenú drobnými dutinkami. Choroba nesie mená dvoch nemeckých neurológov, Hansa Gerharda Creutzfeldta a Alfonsa Mariu Jakoba, ktorí ju opísali na začiatku 20. rokov minulého storočia. Širšia verejnosť sa o nej dozvedela až v 90. rokoch v súvislosti s „chorobou šialených kráv“. Typickým prejavom je demencia, ktorá sa nerozvíja roky ako pri Alzheimerovej chorobe, ale v priebehu týždňov až mesiacov.
Čo sú prióny
Pôvodcom choroby nie je vírus ani baktéria, ale bielkovina. Priónový proteín (PrP) sa v tele bežne vyskytuje, najviac na povrchu nervových buniek. Problém nastáva, keď sa jeho molekula „zle poskladá“ do iného priestorového tvaru. Takto pozmenený proteín je odolný voči rozkladu, hromadí sa v mozgu a navyše slúži ako šablóna: pri kontakte premieňa na svoj tvar aj doteraz zdravé molekuly. Vzniká reťazová reakcia, ktorá postupne ničí neuróny.
Prióny sú mimoriadne odolné. Bežné sterilizačné postupy, ktoré spoľahlivo zničia baktérie aj vírusy, ich neinaktivujú, a preto sa s nástrojmi a tkanivami od pacientov s podozrením na CJCH zaobchádza podľa osobitných pravidiel. Pri bežnom spoločenskom kontakte, starostlivosti o chorého doma ani vzdušnou cestou sa choroba neprenáša.
Formy Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby
Podľa toho, ako k premene priónu dôjde, sa rozlišujú tri základné skupiny. Zďaleka najčastejšia je sporadická forma (sCJCH), ktorá tvorí asi 85 % prípadov. Vzniká bez zistiteľnej príčiny, pravdepodobne náhodným chybným poskladaním bielkoviny, a postihuje hlavne starších ľudí, v Česku najčastejšie vo veku 65 až 74 rokov. Podľa genetickej výbavy pacienta sa delí na šesť podtypov, ktoré sa líšia príznakmi aj rýchlosťou priebehu. Celosvetovo sa objavuje s frekvenciou jedného až dvoch prípadov na milión obyvateľov za rok.
Genetická (familiárna) forma tvorí 10–15 % prípadov a je spôsobená mutáciou v géne PRNP, ktorý priónový proteín kóduje. Dedí sa autozómovo dominantne, takže potomok nositeľa má päťdesiatpercentné riziko, že mutáciu zdedí. V celej Európe prevažuje mutácia E200K a Slovensko je v tomto smere výnimočné – genetická forma tu tvorí neobvykle veľký podiel prípadov (podrobnosti nižšie). Do tejto skupiny patria aj príbuzné zriedkavé choroby, napríklad Gerstmannov-Sträusslerov-Scheinkerov syndróm.
Získané formy vznikajú prenosom priónu zvonka. Iatrogénna CJCH, teda spôsobená lekárskym zákrokom, tvorí menej ako 1 % prípadov. Opísaný bol prenos štepom tvrdej pleny mozgovej (dura mater), transplantáciou rohovky, chirurgickými nástrojmi, hĺbkovými EEG elektródami a liečbou rastovým hormónom či gonadotropínmi získanými z ľudských hypofýz zosnulých. Celkovo sa uvádza viac ako 490 takých prípadov a inkubačná doba môže trvať desiatky rokov.
Variantná CJCH (vCJCH) bola prvýkrát opísaná v roku 1996 vo Veľkej Británii. Vznikla prenosom bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE, „choroba šialených kráv“) na človeka, najskôr konzumáciou kontaminovaných hovädzích produktov. Na rozdiel od sporadickej formy postihovala prevažne mladých ľudí, začínala skôr psychickými zmenami a trvala dlhšie, priemerne 13–14 mesiacov. Podľa tabuľky britskej národnej surveillance z júla 2022 bolo celosvetovo zaznamenaných 233 prípadov v 12 krajinách. Z toho 178 pripadá na Spojené kráľovstvo (tri z nich vznikli prenosom krvnou transfúziou) a 29 na Francúzsko, nikto z chorých nežije. V Česku variantná forma nikdy diagnostikovaná nebola.
Príznaky a priebeh
Sporadická forma sa začína často nenápadne: únavou, nespavosťou, úzkosťou, depresívnou náladou alebo zmenou správania, ktoré okolie ľahko pripíše starobe či prepracovaniu. U časti chorých sa ako prvé objavia poruchy zraku (rozmazané videnie, skreslené vnímanie tvarov) alebo nešikovnosť a neistá chôdza. V priebehu niekoľkých týždňov sa potom rozvinie rýchlo postupujúca demencia: chorý zabúda, je zmätený, stráca orientáciu, prestáva zvládať bežné činnosti a jeho reč sa stáva nezrozumiteľnou.
K typickým neurologickým prejavom patria myoklónie, teda krátke, bleskové zášklby svalov, ktoré sa zhoršujú pri zľaknutí alebo hluku. Ďalej sa objavuje ataxia (porucha koordinácie pohybov a rovnováhy), svalová stuhnutosť, tras, niekedy halucinácie a poruchy prehĺtania. V konečnom štádiu pacient upadá do stavu akinetického mutizmu: nehovorí, nehýbe sa a na okolie takmer nereaguje. Smrť zvyčajne prichádza v dôsledku zápalu pľúc alebo iných komplikácií pripútania na lôžko.
Priebeh je veľmi rýchly. Podľa údajov hlásených v Česku v rokoch 2023–2025 uplynulo od prvých príznakov do úmrtia priemerne zhruba štrnásť týždňov a priemerný vek chorých bol 68 rokov. Väčšina pacientov neprežije ani rok. Trvanie dlhšie ako dva roky je pri sporadickej forme natoľko nezvyčajné, že diagnózu skôr spochybňuje. Pri genetických formách však býva priebeh dlhší.
Diagnostika
Na CJCH treba myslieť pri každej demencii, ktorá sa zhoršuje z týždňa na týždeň, najmä keď ju sprevádzajú myoklónie alebo ataxia. Veľká časť diagnostiky slúži na vylúčenie liečiteľných ochorení s podobným obrazom, napríklad autoimunitnej encefalitídy, metabolických porúch, otráv alebo nádorov. Rýchly priebeh môže pripomínať aj atypickú Alzheimerovu chorobu, ktorá sa však vyvíja v priebehu rokov.
Kľúčovým zobrazovacím vyšetrením je magnetická rezonancia mozgu s difúzne váženými sekvenciami (DWI). Pri sporadickej forme ukáže zvýšený signál v nucleus caudatus a putamen alebo v mozgovej kôre najmenej dvoch lalokov. Pri variantnej forme je typický zvýšený signál v oblasti pulvinaru talamu. Na EEG sa pri sporadickej forme objavujú periodické komplexy ostrých vĺn, ich citlivosť sa však uvádza len okolo 67 %.
Zásadné informácie prináša rozbor mozgovomiechového moku získaného lumbálnou punkciou. Predtým sa hodnotil hlavne proteín 14-3-3 a celkový tau proteín. Oba ukazujú rýchly rozpad neurónov, nie sú však pre priónovú chorobu špecifické. Prelom priniesla metóda RT-QuIC, ktorú WHO zaradila do diagnostických kritérií v roku 2018. Test v laboratóriu napodobňuje reťazovú premenu priónu: patologický prión zo vzorky núti rekombinantnú bielkovinu, aby sa zhlukovala, a tento proces možno sledovať. V likvore dosahuje citlivosť často nad 95 % a špecificitu blízku 100 %. V Česku sa v roku 2024 vykonávala zatiaľ len v rámci výskumu.
Kombinácia klinického obrazu a týchto vyšetrení umožní stanoviť diagnózu pravdepodobnej CJCH. Istú diagnózu dáva len dôkaz patologického priónu v mozgovom tkanive, zvyčajne pri pitve. Pri variantnej forme možno prión dokázať aj v mandliach, takže sa v nejasných prípadoch robí ich biopsia. Pri podozrení na genetickú formu sa dopĺňa vyšetrenie génu PRNP spolu s genetickým poradenstvom.
Liečba a prognóza
Liek, ktorý by zastavil alebo spomalil postup priónovej choroby, zatiaľ neexistuje. Viaceré skúšané látky v klinických štúdiách nepreukázali presvedčivý účinok. Liečba je preto výhradne symptomatická a paliatívna. Myoklónie možno tlmiť liekmi, ako je klonazepam alebo levetiracetam, a úzkosť, nepokoj a poruchy spánku sa liečia podľa potreby. Dôležitá je ošetrovateľská starostlivosť: prevencia preležanín a aspirácie, výživa pri poruchách prehĺtania a zabezpečenie dôstojného konca života. Rovnakú váhu má podpora rodiny, ktorá počas niekoľkých mesiacov prežíva stratu blízkeho človeka. Prognóza je nepriaznivá vo všetkých prípadoch, choroba sa vždy končí smrťou.
Prevencia, hlásenie a surveillance
Sporadickej forme, ktorá vzniká náhodne, predísť nemožno. Prevencia sa preto sústreďuje na zabránenie prenosu. V zdravotníctve to znamená osobitné zaobchádzanie s nástrojmi použitými u rizikových pacientov, vyradenie rizikových darcov tkanív a náhradu hormónov z ľudských hypofýz rekombinantnými prípravkami. Riziku variantnej formy čelí zákaz skrmovania mäsokostných múčok prežúvavcom a odstraňovanie rizikových tkanív hovädzieho dobytka z potravinového reťazca.
Každý potvrdený aj podozrivý prípad ľudskej prenosnej spongiformnej encefalopatie podlieha povinnému hláseniu orgánom verejného zdravotníctva – na Slovensku regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktoré patria pod Úrad verejného zdravotníctva SR. Tie s rodinou vykonajú epidemiologické vyšetrenie zamerané na operácie, transfúzie a ďalšie možné zdroje prenosu.
Slovensko má v surveillance priónových chorôb osobitné postavenie. Povinné hlásenie CJCH sa tu datuje už od roku 1983 a od ostatných krajín zapojených do európskeho programu EUROCJD ho odlišuje unikátne vysoký, až 69-percentný podiel genetickej formy s mutáciou E200K, ako v roku 2007 uviedla práca Oddelenia pre priónové choroby Slovenskej zdravotníckej univerzity. Najviac slovenských pacientov s genetickou formou pochádza z Oravy na severe stredného Slovenska; penetrancia mutácie je pritom neúplná, ochorie zhruba 59 % jej nositeľov. Retrospektívna analýza 56 pacientov zo severnej časti stredného Slovenska z rokov 2006 až 2023 zistila genetickú formu dokonca v 96,4 % prípadov.
Pre porovnanie údaje z Česka: diagnostiku tam od roku 2001 zabezpečuje Národné referenčné laboratórium pre ľudské priónové ochorenia v Prahe, ktoré za roky 2001–2020 potvrdilo 305 prípadov sporadických a genetických priónových chorôb. Výskyt sa v jednotlivých českých krajoch pohybuje medzi 0,9 a 2,3 prípadu na milión obyvateľov ročne, čo zodpovedá svetovým údajom. V rokoch 2023–2025 bolo v Česku nahlásených 78 úmrtí na CJCH, z toho 73 so sporadickou a 5 s genetickou formou. Od januára 2007 sa tam testujú vzorky mozgu všetkých darcov rohovky; všetkých 6 590 doteraz vyšetrených vzoriek bolo negatívnych.
Zdroje:
- AMBLER, Zdeněk; POTUŽNÍK, Pavel; POLÍVKA, Jiří. Základy neurologie. 8., aktualizované a doplněné vydání. Praha: Galén, 2023. ISBN 978-80-7492-654-9.
- HERMANN, Peter; APPLEBY, Brian; BRANDEL, Jean-Philippe et al. Biomarkers and diagnostic guidelines for sporadic Creutzfeldt-Jakob disease. The Lancet Neurology. 2021, 20(3), 235–246. DOI: 10.1016/S1474-4422(20)30477-4.
- JANKOVSKA, Nikol; RUSINA, Robert; BRUZOVA, Magdalena et al. Human Prion Disorders: Review of the Current Literature and a Twenty-Year Experience of the National Surveillance Center in the Czech Republic. Diagnostics. 2021, 11(10), 1821. DOI: 10.3390/diagnostics11101821.
- HOLADA, Karel; MOŠKO, Tibor; BARANOVÁ, Soňa; MATĚJ, Radoslav. Pokrok v intravitální laboratorní diagnostice prionových onemocnění: vysoce citlivá a specifická detekce prionů v mozkomíšním moku pomocí RT-QuIC. Neurologie pro praxi. 2024, 25(1), 26–29. DOI: 10.36290/neu.2023.079.
- LIPTÁKOVÁ, Monika; KYNČL, Jan. Creutzfeldtova-Jakobova nemoc – přehled epidemiologických dat hlášených v letech 2023–2025 v České republice a související aktuality. Zprávy Centra epidemiologie a mikrobiologie. 2026, 35(4), 123–128.
- MITROVÁ, Eva; WSÓLOVÁ, Ladislava; JANÁKOVÁ, Alžbeta. Riziko horizontálneho šírenia Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby z pohľadu novších poznatkov. Neurologie pro praxi. 2007, (3), 155–158.
- SLIVARICHOVÁ, Dana; MITROVÁ, Eva; URSÍNYOVÁ, Monika et al. Geographic Accumulation of Creutzfeldt-Jakob Disease in Slovakia – Environmental Metal Imbalance as a Possible Cofactor. Central European Journal of Public Health. 2011, 19(3), 158–164. DOI: 10.21101/cejph.a3667.
- SKÁČIK, Pavol; KURČA, Egon; SIVÁK, Štefan et al. Creutzfeldtova-Jakobova choroba v severnej časti stredného Slovenska: retrospektívna analýza súboru pacientov v rokoch 2006 až 2023. Neurológia pre prax. 2024, č. 1.
- Variant CJD cases worldwide (data k 5. 7. 2022). Edinburgh: National CJD Research & Surveillance Unit, University of Edinburgh, 2022.




