Epiglotitída

Hrtanová príklopka je sliznicou pokrytá chrupavkovitá doštička, ktorá sa nachádza za koreňom jazyka. Pri prehĺtaní uzatvára prístup do priedušnice, čím zamedzuje vniknutiu tekutín a potravy do dýchacích ciest. U detí je veľkosť príklopky oproti veľkosti dýchacích ciest väčšia, a z tohto dôvodu je u nich značne vyššie riziko vzniku závažných problémov. Naviac u nich ešte nie je tak dobre vyvinutá imunita, aby dokázali nákaze účinne odolávať.

Pôvodcovia a výskyt ochorenia

Najčastejšie sa epiglotitída vyskytuje v zimných mesiacoch a postihuje najmä malé deti vo veku 3 až 6 rokov. Pôvodcom tejto choroby u detí je najčastejšie baktéria Haemophilus influenzae typu B. Vzácnosťou však nie je ani výskyt ochorení aj u dospelých osôb. Tu sú jeho pôvodcami iné baktérie, ako napr. Klebsiella pneumoniae, Streptococcus pyogenes, Neisseria meningitidis ai.

Epiglotitída môže zriedkavo spôsobiť aj popálenie horúcimi nápojmi alebo poranenia záklopky.

V súčasnej dobe je výskyt epiglotitídy u detí na rozdiel od minulosti nižšia, lebo bolo zavedené pravidelné očkovanie malých detí proti baktérii Haemophilus influenzae typu B. U nás  sa tak podarilo smrteľne nebezpečnú chorobu takmer úplne vykoreniť, avšak so zväčšujúcim sa počtom detí, ktoré neboli očkované, môže k jej vzniku znova dôjsť.

Príznaky akútnej epiglottidy

Epiglotitída začína obdobne ako iné choroby horných dýchacích ciest. Ide predovšetkým o silnú bolesť v krku, pod ušami, kašeľ a teplotu. Akonáhle začne príchlopka opúchať, dostaví sa dýchavičnosť a typické chrčanie, z úst začnú vytekať sliny, pretože je nejde prehltnúť. Chorý má horúčku a je veľmi unavený. Rozhodne však nesmie ležať, vhodná je pre neho naopak poloha v sede a v ľahkom predklone. Vo vodorovnej polohe sa totiž dýchacie cesty uzavrú ešte viac a tak dôjde k zvýšeniu rizika dusenia!

Zápal hrtanovej príklopky sa prejavuje obtiažnym dýchaním, horúčkou, obtiažnym prehĺtaním, chrapotom, slintaním a potom typickým chrčaním, čo je spôsobené obštrukciou horných dýchacích ciest. Prvé príznaky sú nenápadné, avšak vyvíjajú sa rýchlo a opuch môže spôsobiť až udusenie. V akútnom stave je potrebné intubovať.

Diagnóza

Choroba je diagnostikovaná laryngoskopickým vyšetrením, počas ktorého sa pri akútnej epiglotitíde môžu dýchacie cesty stiahnuť a preto sa používa aj CT, vďaka ktorému je možné podľa veľkosti príklopky určiť, či sa jedná o akútnu epiglotidu. U niektorých pacientov sa môžu vyskytnúť komplikácie v podobe lymfadenopatie, zápalu pľúc alebo septickej artritídy.

Vyšetrenie a liečba

Epiglotitita patrí medzi kvapôčkové infekcie a jej inkubačná doba je len niekoľko dní. Akútny stav, pri ktorom hrozí udusenie, u chorého nastane v priebehu pár hodín od výskytu prvých príznakov. Skúsenému lekárovi stačí k diagnóze väčšinou len pohľad do krku pomocou zrkadla. Potvrdiť ju môže tiež výter, ale zvyčajne nie je nutný. Pacienti sa zdržiavajú na jednotke intenzívnej starostlivosti, pretože je často potrebné intubovať, aby nedošlo k ich uduseniu. Choroba sa lieči podaním antibiotík do žily alebo kortikoidov, ktoré opuch zmenší.

Komplikácie

Choroba medzi deťmi vďaka očkovaniu takmer vymizla, a preto na ňu lekári v súčasnosti už tak moc nemyslí, takže ak sa náhodou objaví, buď u dospelého, alebo nezaočkovaného dieťaťa, môže dôjsť k oneskorenej či nesprávnej diagnóze, prípadne k zámene za akútnu laryngitídu. U detí môže ako komplikácia choroby zriedka vzniknúť zápal pľúc, zápal osrdcovníka, zápal mozgových blán alebo kožné, podkožné a kĺbové infekcie. Pri podozrení na epiglotitídu je nutné pacienta vždy udržiavať sede, v miernom predklone a v pokoji a nenútiť ho, aby si ľahol. To však ani v sanitke!

Prevencia

Chorobe sa dá predísť očkovaním, ktoré sa vykonáva v 9. týždni veku dieťaťa v rámci hexavakcíny. V odstupe minimálne dvoch mesiacov nasleduje ďalšia dávka a preočkovanie medzi 11. až 13. mesiacom veku.

comments powered by Disqus