Bolesť pod ľavým rebrom

Bolesť pod ľavým rebrom býva zdrojom zbytočnej úzkosti: keďže srdce je vľavo, mnohí ľudia si ju s ním automaticky spoja. V skutočnosti sa pod ľavým rebrovým oblúkom tiesni hneď niekoľko orgánov a prevažná väčšina ťažkostí v tejto oblasti má pôvod v tráviacej sústave alebo priamo v hrudnej stene. Niekoľko príčin však znesie odklad len ťažko, a preto sa oplatí vedieť, čo ich odlišuje.

Čo všetko leží pod ľavým rebrovým oblúkom

Hneď pod bránicou je slezina, orgán veľkosti päste, ktorý je uložený tak vysoko, že ho rebrá za normálnych okolností úplne kryjú. Vedľa nej sa nachádza žalúdok, chvostová časť podžalúdkovej žľazy a za nimi, bližšie k chrbtu, ľavá oblička s nadobličkou. Hrubé črevo sa práve v tomto mieste lomí v takzvanom slezinnom ohybe a zhora oblasť uzatvára bránica s dolným lalokom ľavých pľúc a pohrudnicou. Srdce leží vyššie, ale jeho spodná stena k tejto krajine prilieha – a to je dôvod, prečo sa srdcové ťažkosti niekedy ohlásia bolesťou, ktorú človek cíti v nadbrušku.

Tráviace príčiny sú najčastejšie

Najbežnejším vysvetlením je nahromadenie plynu v slezinnom ohybe tračníka. Plyn v tomto zalomenom úseku ľahko uviazne a tlak, ktorý vyvolá, dokáže byť prekvapivo ostrý; typicky sa mení s polohou, po odchode vetrov alebo po stolici poľaví. Podobne častá je bolesť zo žalúdka – pri zápale žalúdočnej sliznice alebo žalúdočnom vrede sa zvyčajne viaže na jedlo, buď sa po ňom zhorší, alebo naopak na chvíľu ustúpi. Pridať sa môže pálenie záhy, nevoľnosť alebo pocit plnosti po malej porcii.

Slezina

Zdravá slezina nebolí. Tlak alebo tupá bolesť pod ľavým oblúkom sa objaví až vtedy, keď sa orgán zväčší a napne svoje puzdro – typicky pri infekčnej mononukleóze, ale aj pri ochoreniach krvotvorby alebo pri cirhóze pečene. Zväčšená slezina býva zároveň zraniteľnejšia, a preto sa pri mononukleóze niekoľko týždňov neodporúčajú kontaktné športy.

Osobitnú pozornosť si zaslúži infarkt sleziny, teda uzáver jej cievy. Desaťročný prehľad z akademickej nemocnice ukázal, že sa zďaleka netýka len ľudí s klasickými rizikovými faktormi a že sa naň preto často nemyslí; prejaví sa náhlou, ostrou bolesťou pod ľavým rebrom, neraz s horúčkou. Po úraze brucha – niekedy aj zdanlivo banálnom – treba myslieť na roztrhnutie sleziny. Varovným znamením je bolesť vystreľujúca do ľavého ramena, ktorú spôsobuje dráždenie bránice krvou.

Podžalúdková žľaza

Zápal podžalúdkovej žľazy sa hlási silnou bolesťou v nadbrušku, ktorá sa často šíri pásovito do chrbta a býva sprevádzaná opakovaným vracaním, ktoré neprinesie úľavu. Bolesť sa zhoršuje v ľahu na chrbte a ľudia si od nej zvyčajne uľavujú predklonom alebo stočením do klbka. Najčastejšie za ňou stoja žlčové kamene alebo alkohol a ide o stav, ktorý patrí do nemocnice.

Rebrá a hrudná stena

Značná časť bolestí v tejto krajine vôbec nepochádza z brucha, ale zo steny, ktorá ho kryje. Zápal chrupkových spojení medzi rebrami a hrudnou kosťou je pri vyšetrení dobre poznať: bolesť sa dá vyvolať tlakom prsta na konkrétne miesto a zhoršuje sa pohybom alebo hlbokým nádychom. Menej známy je syndróm kĺzavého rebra, pri ktorom sa uvoľní väzivové spojenie dolných rebier a ich chrupky po sebe preskakujú; podľa prehľadového článku zo Seminars in Pediatric Surgery sa pozná podľa typického cvaknutia a bolesti, ktorú možno zopakovať zaháknutím prstov pod rebrový oblúk. Býva roky prehliadaný, hoci sa dá dobre liečiť. Do rovnakej skupiny patrí natiahnutý medzirebrový sval po nezvyklej námahe aj naprasknuté rebro po páde.

Pľúca, pohrudnica a srdce

Keď sa bolesť výrazne mení s dýchaním a sprevádza ju kašeľ, horúčka alebo dýchavičnosť, môže ísť o zápal pohrudnice či zápal pľúc v dolnom laloku. Náhla bolesť pri nádychu spolu s dýchavičnosťou a zrýchleným pulzom je podozrivá z pľúcnej embólie. A hoci je bolesť v nadbrušku pri srdcovom infarkte menej obvyklá než tlak za hrudnou kosťou, existuje – najmä u ľudí s cukrovkou, u žien a u starších pacientov. Bolesť, ktorá sa šíri do ľavej paže, krku alebo čeľuste, sprevádzaná potom, nevoľnosťou a dýchavičnosťou, preto vždy patrí na tiesňovú linku.

Oblička

Bolesť vychádzajúca z ľavej obličky býva uložená skôr vzadu v boku, pod rebrami. Zápal obličkovej panvičky ju sprevádza horúčkou, zimnicou a bolestivým močením, obličková kolika naopak prichádza v prudkých vlnách a vyžaruje nadol do slabiny a genitálu. Pre oboje je typické, že bolesť zosilnie pri poklepe na driek.

Kedy nečakať a vyhľadať lekára

Okamžité ošetrenie vyžaduje náhla krutá bolesť, bolesť po úraze brucha alebo hrudníka, bolesť s dýchavičnosťou či búšením srdca, vracanie krvi alebo čierna dechtovitá stolica, vysoká horúčka so zimnicou, mdloba a bolesť šíriaca sa do ramena alebo čeľuste. Objednať sa na vyšetrenie je namieste aj vtedy, keď bolesť trvá dlhšie než niekoľko dní, budí zo spánku, sprevádza ju chudnutie bez príčiny alebo sa stále vracia.

Ako lekár príčinu hľadá

Rozhodujúci je opis ťažkostí: vzťah k jedlu, k polohe tela a k dýchaniu odlíši tráviacu príčinu od tej v stene hrudníka. Nasleduje pohmat brucha a poklep na driek, k tomu krvný obraz, zápalové ukazovatele, pečeňové testy a amyláza, vyšetrenie moču a pri bolesti s podozrením na srdce elektrokardiogram. Základnou zobrazovacou metódou je ultrazvuk brucha, ktorý posúdi slezinu, obličky aj žlčník; až pri nejasnom náleze alebo podozrení na cievnu príhodu nasleduje výpočtová tomografia. Množstvo príčin pritom odhalí už samotné vyšetrenie pohmatom bez toho, aby bolo potrebné akékoľvek zobrazenie. Všeobecnejší prehľad nájdete v článku o bolesti brucha, súvisiacou témou je aj zväčšenie sleziny.

Zdroje:

• ČEŠKA, Richard a kol. Interna. 4. přepracované a rozšířené vydání. Praha: Triton, 2026. 1088 s. ISBN 978-80-7684-489-6.
• LUKÁŠ, Karel; ŽÁK, Aleš a kol. Gastroenterologie a hepatologie: učebnice. Praha: Grada, 2007. 380 s. ISBN 978-80-247-1787-6.
• SCHATTNER, Ami; ADI, Meital; KITROSER, Ella; KLEPFISH, Abraham. Acute Splenic Infarction at an Academic General Hospital Over 10 Years. Medicine (Baltimore), 2015, roč. 94, č. 36, s. e1363. DOI 10.1097/MD.0000000000001363.
• McMAHON, Lisa E. Slipping Rib Syndrome: A review of evaluation, diagnosis and treatment. Seminars in Pediatric Surgery, 2018, roč. 27, č. 3, s. 183–188. DOI 10.1053/j.sempedsurg.2018.05.009.
• KATZ, Philip O.; DUNBAR, Kerry B.; SCHNOLL-SUSSMAN, Felice H. a kol. ACG Clinical Guideline for the Diagnosis and Management of Gastroesophageal Reflux Disease. American Journal of Gastroenterology, 2022, roč. 117, č. 1, s. 27–56. DOI 10.14309/ajg.0000000000001538.