Bolesť bedrovej chrbtice

Bolesť v krížoch je podľa rozsiahleho prehľadu publikovaného v roku 2018 v časopise The Lancet najčastejšou príčinou rokov prežitých so zdravotným postihnutím na svete – postihne počas života úplnú väčšinu ľudí. Zároveň patrí medzi ťažkosti, okolo ktorých koluje najviac zavádzajúcich predstáv. Najrozšírenejšia z nich je, že za bolesťou musí byť konkrétny štrukturálny nález, ktorý stačí nájsť na snímke a opraviť.

Prečo bolesť v krížoch vzniká

Bedrová časť chrbtice nesie najväčšiu záťaž z celého stĺpca a tvoria ju stavce, medzistavcové platničky, drobné kĺbiky, väzy a svaly. Na bolesti sa môže podieľať ktorákoľvek z týchto štruktúr, a práve preto sa u úplnej väčšiny ľudí nedá určiť jediný vinník. Odborne sa takéto ťažkosti označujú ako nešpecifické bolesti chrbta a predstavujú zhruba deväť z desiatich prípadov.

Nešpecifická rozhodne neznamená vymyslená. Znamená, že bolesť vychádza z preťažených svalov, dráždených kĺbových puzdier alebo platničky, bez toho, aby sa dalo presne povedať z čoho konkrétne – a že od toho našťastie liečba nezávisí. Zvyšnú desatinu tvoria koreňové ťažkosti, keď tlak na nervový koreň vyvolá ischias alebo inú vyžarujúcu bolesť do nohy, a malý zlomok prípadov s vážnejšou príčinou.

Kedy ide o viac než o preťaženie

Existuje niekoľko varovných príznakov, ktorým sa hovorí červené zástavky, a pri nich sa s vyšetrením nečaká. Najnaliehavejší je syndróm kaudy: necitlivosť v oblasti hrádze a vnútorných strán stehien, ktorú si človek uvedomí napríklad pri utieraní, spolu s neschopnosťou vymočiť sa alebo naopak s únikom moču či stolice a slabnutím nôh. Tu ide o hodiny a patrí to na urgentný príjem.

K ďalším varovným známkam patrí bolesť po páde alebo úraze, najmä u ľudí s osteoporózou alebo po dlhodobej liečbe kortikoidmi, bolesť s horúčkou, chudnutie bez zjavnej príčiny, nádorové ochorenie v minulosti, nočná bolesť, ktorá núti vstať z postele, a prvý výskyt výrazných ťažkostí pred dvadsiatym alebo po päťdesiatom roku veku.

Prečo sa hneď nerobí röntgen ani magnetická rezonancia

Zobrazovacie vyšetrenie sa pri bežnej bolesti chrbta bez varovných príznakov neodporúča a nie je to kvôli úsporám. Vysunuté a degenerované platničky sa totiž bežne nájdu aj u ľudí, ktorí nemajú žiadne ťažkosti, a ich podiel s vekom stúpa. Nález na snímke tak často s bolesťou vôbec nesúvisí. Štúdie navyše opakovane ukazujú, že ľudia, ktorým sa zobrazenie urobí zbytočne, majú horšie výsledky liečby – nález ich zneistí, začnú sa šetriť a bolesť sa tým predlžuje.

Inak je to pochopiteľne pri červených zástavkách alebo pri koreňových ťažkostiach, ktoré neustupujú a zvažuje sa pri nich zákrok. Tam má vyskočenie medzistavcovej platničky na rezonancii svoj zmysel.

Čo robiť pri akútnej bolesti

Zásadná zmena oproti tomu, čo sa odporúčalo pred tridsiatimi rokmi, sa týka pokoja na lôžku. Ten dnes patrí medzi škodlivé rady: spomaľuje uzdravovanie a zvyšuje riziko, že sa ťažkosti pretiahnu. Odporúča sa naopak zostať v pohybe a čo najskôr sa vrátiť k bežným činnostiam, aj keď to spočiatku bolí.

Podľa odporúčaného postupu Amerického kolégia lekárov majú pri akútnej bolesti prednosť neliekové možnosti – predovšetkým teplo a pohyb, ďalej masáž alebo manuálna terapia. Lieky proti bolesti zo skupiny nesteroidových antireumatík sú až druhá voľba a majú sa užívať krátko a v najnižšej účinnej dávke. Opioidy do liečby bežnej bolesti chrbta nepatria. Dobrou správou je, že sa stav u väčšiny ľudí výrazne zlepší v priebehu niekoľkých týždňov.

Cviky, ktoré majú doložené, že pomáhajú

Pohyb je pri dlhodobých a opakovaných ťažkostiach vôbec najlepšie podloženou liečbou. Zaujímavé pritom je, že sa jednotlivé druhy cvičenia medzi sebou v účinnosti výrazne nelíšia – rozhoduje pravidelnosť a to, aby cvičenie človeka bavilo natoľko, že pri ňom vydrží. Osvedčená zostava vyzerá takto:

• chôdza v bežnom tempe, začnite desiatimi až pätnástimi minútami denne a postupne pridávajte,
• priťahovanie kolien k hrudníku v ľahu na chrbte, striedavo aj oboch naraz, s výdržou zhruba dvadsať sekúnd,
• dvíhanie trupu na predlaktiach v ľahu na bruchu, ktoré vracia bedrám prirodzené prehnutie,
• spevnenie stredu tela v pozícii na štyroch s natiahnutím protiľahlej ruky a nohy, s výdržou päť sekúnd na každú stranu,
• nácvik ohýbania v bedrových kĺboch namiesto v chrbte pri dvíhaní predmetov zo zeme.

Cviky by nemali vyvolávať ostrú bolesť ani vystreľovanie do nohy. Mierne nepohodlie, ktoré do pár minút po cvičení odznie, je v poriadku. Pri ťažkostiach, ktoré trvajú dlhšie ako šesť týždňov, sa oplatí nechať si zostavu prispôsobiť fyzioterapeutom – všeobecný návod nezohľadní, či vám robí problém skôr predklon, alebo záklon.

Čo pomáha pri dlhodobých ťažkostiach

Pri bolesti trvajúcej dlhšie ako tri mesiace sa prístup mení. Najlepšie výsledky majú programy kombinujúce pohyb s vysvetlením, ako bolesť funguje, pretože strach z pohybu ťažkosti sám osebe udržiava. Doložený prínos má aj joga, tai chi a techniky všímavosti. Naopak opakované zobrazovanie, dlhodobé užívanie opioidov a pokojový režim patria medzi postupy, ktoré prehľad v The Lancet výslovne označil za zbytočné a v mnohých krajinách nadužívané.

Prevencia

Najlepšie doloženou prevenciou opakovania je pravidelný pohyb, ideálne v kombinácii s edukáciou. Význam má aj udržanie primeranej hmotnosti, pretože nadváha zvyšuje zaťaženie bedrovej chrbtice, a pri sedavej práci striedanie polohy – nie dokonalá stolička, ale to, že pri nej nesedíte hodiny bez prerušenia. Ergonomické pomôcky, pásy a špeciálne matrace zďaleka nemajú takú oporu v dôkazoch, ako sa bežne tvrdí.

Kedy k lekárovi

Neodkladne pri syndróme kaudy, po úraze, pri horúčke alebo pri rýchlo postupujúcom oslabení nôh. Objednať sa je namieste, keď bolesť trvá dlhšie ako štyri až šesť týždňov, keď vyžaruje pod koleno, keď sa opakuje niekoľkokrát do roka alebo keď bráni spánku. Podrobnejšie sa rôznym lokalizáciám venuje článok o bolesti chrbta.

Zdroje:

• HARTVIGSEN, Jan; HANCOCK, Mark J.; KONGSTED, Alice a kol. What low back pain is and why we need to pay attention. The Lancet, 2018, roč. 391, č. 10137, s. 2356–2367. DOI 10.1016/S0140-6736(18)30480-X.
• FOSTER, Nadine E.; ANEMA, Johannes R.; CHERKIN, Dan a kol. Prevention and treatment of low back pain: evidence, challenges, and promising directions. The Lancet, 2018, roč. 391, č. 10137, s. 2368–2383. DOI 10.1016/S0140-6736(18)30489-6.
• QASEEM, Amir; WILT, Timothy J.; McLEAN, Robert M.; FORCIEA, Mary Ann. Noninvasive Treatments for Acute, Subacute, and Chronic Low Back Pain: A Clinical Practice Guideline From the American College of Physicians. Annals of Internal Medicine, 2017, roč. 166, č. 7, s. 514–530. DOI 10.7326/M16-2367.
• KOLÁŘ, Pavel a kol. Rehabilitace v klinické praxi. Praha: Galén, 2010. 713 s. ISBN 978-80-7262-657-1.
• ČEŠKA, Richard a kol. Interna. 4. prepracované a rozšírené vydanie. Praha: Triton, 2026. 1088 s. ISBN 978-80-7684-489-6.