Angiografia

Angiografia je zobrazovacie vyšetrenie ciev pomocou kontrastnej látky. Ukáže, či sú tepny alebo žily zúžené, upchaté, rozšírené alebo inak poškodené, a často umožňuje problém v tom istom sedení aj vyriešiť.

Čo je angiografia a na čo slúži

Cievy sú na bežnom röntgene neviditeľné. Po vpravení jódovej kontrastnej látky sa však ukážu ako biele „rieky“ a lekár môže posúdiť ich priebeh a priechodnosť. Podľa vyšetrovanej oblasti sa hovorí o arteriografii (tepny), flebografii (žily), koronarografii (vencovité tepny srdca) či angiografii mozgových, obličkových alebo končatinových tepien.

Typy angiografie

  • Digitálna subtrakčná angiografia (DSA) – klasická katétrová metóda; kontrast sa podáva tenkou hadičkou (katétrom) priamo do cievy a počítač z obrazu „odčíta“ kosti a mäkké tkanivá.
  • CT angiografia – kontrast sa podá do žily na ruke a cievy sa zobrazia na CT. Nevyžaduje katéter.
  • MR angiografia – využíva magnetickú rezonanciu, bez röntgenového žiarenia, niekedy aj bez kontrastu.

Kedy sa robí

Pri katétrovej angiografii možno zúženú tepnu ihneď rozšíriť balónikom a zaistiť stentom – pozri angioplastika.

Príprava

  • Pred vyšetrením sa zvyčajne robí odber krvi (funkcia obličiek, zrážanlivosť).
  • Nahláste alergiu na jódovú kontrastnú látku, ochorenia obličiek, štítnej žľazy, cukrovku a tehotenstvo.
  • Lekár vám povie, ako postupovať s liekmi na riedenie krvi a s metformínom.
  • Pred katétrovou angiografiou sa nejedáva niekoľko hodín; dostatočné pitie pred výkonom a po ňom pomáha obličkám vylúčiť kontrast.

Ako prebieha katétrová angiografia

Pacient leží na vyšetrovacom stole. Po miestnom znecitlivení lekár prepichne tepnu v slabine alebo na zápästí a zavedie tenký katéter, ktorý pod röntgenovou kontrolou posunie k vyšetrovanej oblasti. Vpravenie kontrastu môže vyvolať krátky pocit tepla. Pri snímaní treba ležať bez pohnutia, niekedy aj zadržať dych. Výkon trvá zvyčajne 30–60 minút, pri súčasnom ošetrení dlhšie. Na záver sa katéter vytiahne a miesto vpichu sa uzavrie tlakom, tlakovým obväzom alebo uzatváracím systémom.

Po výkone

Po vpichu v slabine treba niekoľko hodín ležať s vystretou nohou, pri prístupe cez zápästie je režim voľnejší. Sestry kontrolujú miesto vpichu a krvný tlak. Odporúča sa dostatok tekutín. Niekoľko dní sa vyhýbajte zdvíhaniu ťažkých bremien a namáhavej činnosti.

Riziká a komplikácie

  • modrina alebo hematóm v mieste vpichu (najčastejšie), zriedka poškodenie tepny,
  • alergická reakcia na kontrastnú látku – od vyrážky po veľmi zriedkavý šok,
  • zhoršenie funkcie obličiek po kontraste, najmä u ľudí s ochorením obličiek,
  • zriedkavo uvoľnenie zrazeniny s upchatím cievy, mozgová príhoda alebo poruchy rytmu,
  • malá dávka röntgenového žiarenia.

Kedy kontaktovať lekára

Ihneď volajte 155 alebo 112, ak miesto vpichu začne silno krvácať alebo rýchlo opúchať, končatina zbledne, chladne či stratí citlivosť, alebo sa objaví bolesť na hrudi, porucha reči či ochrnutie. Lekára vyhľadajte aj pri horúčke, začervenaní rany či vyrážke.

Ako sa k vyšetreniu dostať v SR

Angiografiu indikuje špecialista – kardiológ, angiológ, cievny chirurg, neurológ alebo neurochirurg. Robí sa na rádiologických pracoviskách a v katetrizačných laboratóriách nemocníc. Pri akútnom infarkte či mozgovej príhode sa robí urgentne. Indikované vyšetrenie hradí zdravotná poisťovňa.

Zdroje: European Society of Cardiology (ESC): Guidelines for the management of chronic coronary syndromes, 2024; ESC/ESVS: Guidelines on peripheral arterial and aortic diseases, 2024; European Society of Urogenital Radiology (ESUR): Guidelines on Contrast Agents, verzia 10, 2018; Slovenská rádiologická spoločnosť SLS.

Autor: Bc. Renata Kučerová, DiS.Publikované: 20. 11. 2026

Mohlo by vás tiež zaujímať