Atelektáza

Atelektázou nazývame zlyhanie priedušky a uzavretie určitej časti dýchacích ciest v pľúcach. To vyvolá nevzdušnosť tejto časti pľúc, kde dôjde k poruche výmeny dýchacích plynov.

Atelektáza môže byť buď akútna alebo chronická, čiastočná alebo úplná. Často postihnutá časť obsahuje kombináciu bronchiektázie, nevzdušnosti a väzivové premeny (fibrózy) pľúcneho tkaniva.

Príčiny vzniku atelektázy

Niekedy je príčina atelektázie neznáma, inokedy sa jedná o stlačenie niektorej priedušky hlienovými zátkami, pľúcnymi nádormi, zväčšenými lymfatickými uzlinami, tekutinou (pleurálny výpotok) alebo vzduchom (Pneumotorax). Atelektáza môže tiež vzniknúť ako komplikácia pri chirurgickom zákroku. K vzniku atelektázie prispievajú aj opiáty a sedatíva vo veľkom množstve alebo vysoké koncentrácie kyslíka pri úplnom znecitlivení. Zvýšený vnútrobrušný tlak nadzvedá bránicu, obmedzuje hybnosť hrudníka a tým vedie k zhoršeniu dýchania a odkašliavania. A tak dochádza k hromadeniu výlučku v dýchacích cestách s následným upchatím priedušky a k atelektázii pľúcneho tkaniva.

Príznaky atelektázy

Väčšinou nemajú atelektázie žiadne príznaky. Ide o atelektázie vzniknuté pomalým tempom. Pri akútnych formách a obšírnych atelektáziách však riziko príznakov rastie. Medzi najčastejšie patrí suchý kašeľ a dýchavičnosť. Príznaky sa odvíjajú od rýchlosti uzavretia priedušiek a veľkosti postihnutého pľúcneho tkaniva. A práve rýchla obštrukcia s rozsiahlou atelektázou spôsobuje bolesť postihnutej strany hrudníka, nečakaný vznik dýchavičnosti a cyanózy, ďalej tiež zníženie krvného tlaku, zvýšenú teplotu a zrýchlenie tepu.

Diagnostika

Atelektáza sa pomerne často zistí pri náhodnom vyšetrení na röntgene pľúc. Diagnóza býva väčšinou stanovená na báze subjektívnych príznakov, röntgenového vyšetrenia a fyzikálneho nálezu. Vždy je nutné pátrať po príčine nevzdušnosti a k tomu dobre poslúži bronchoskopia, čo je endoskopické vyšetrenie priesvitu priedušiek ohybným optickým zariadením. Ďalej je potrebné odlíšiť atelektázu vzniknutú dôsledkom obštrukcie priedušky od atelektázy vzniknutej stlačením pľúc tekutinou pohrudničnej dutiny alebo pneumotoraxom.

Liečba

V niektorých prípadoch sa atelektáza nelieči a postihnutí ľudia sú len sledovaní. Ak atelektáza vznikla na základe iného ochorenia, potom je liečba primárne zameraná na vyliečenie tejto vyvolávajúcej príčiny. V prípade, že atelektáza nepôsobí žiadne ťažkosti a nie je prítomné žiadne vážne ochorenie, možno stav zlepšiť za pomoci dychovej rehabilitácie. Ak sú prítomné infekčné komplikácie, užívajú sa antibiotiká.

Riziko atelektázy vzniknuté po operácii zvyšuje silné fajčenie a chronický zápal priedušiek. Preto sa robí všetko pre to, aby pacient pred operáciou prestal fajčiť, a vykonáva sa nacvičovanie správneho odkašliavania. Čistota dýchacích ciest sa zlepšuje tiež vdychovaním aerosólu s vodou a látok skvapalňujúcich hlien (mukolytiká). Chorí, ktorí majú obzvlášť vysoké riziko vzniku atelektázy bývajú dlhodobo pripojení na dýchacie zariadenie.