Tepová frekvencia podľa veku: aké hodnoty sú normálne

Inteligentné hodinky dnes merajú tep prakticky každému a s tým prišla aj otázka, na ktorú predtým väčšina ľudí nemusela hľadať odpoveď: je moja tepová frekvencia normálna? Odpoveď sa líši podľa veku, telesnej zdatnosti aj podľa toho, kedy meriate – a rozdiely medzi jednotlivými životnými obdobiami sú oveľa väčšie, než sa obvykle čaká.

Aká je normálna pokojová tepová frekvencia dospelého

U dospelého človeka sa za normu považuje pokojová frekvencia 60 až 100 úderov za minútu. Slovo pokojová je pritom podstatné: merať sa má v sede alebo v ľahu po niekoľkých minútach pokoja, nie po vyjdení schodov alebo po káve. Najnižšie hodnoty nameriate ráno tesne po prebudení, najvyššie popoludní.

Rozpätie 60 až 100 je však veľmi široké a jeho okraje nemajú rovnaký význam. U trénovaných vytrvalcov býva pokojový tep 40 až 60 úderov za minútu a je to prejav zdatnosti – srdce vypudí jedným sťahom viac krvi, takže mu stačí biť pomalšie. Naopak trvalo vyššia pokojová frekvencia v hornej časti pásma býva spojená s nižšou telesnou kondíciou, stresom alebo nadváhou.

Tepová frekvencia u detí podľa veku

Detské srdce je menšie, a preto musí biť rýchlejšie. Systematický prehľad publikovaný v časopise The Lancet, ktorý zhrnul merania u viac než 140 tisíc detí, ukázal, že medián tepovej frekvencie stúpa zo 127 úderov za minútu pri narodení na vrchol okolo 145 úderov zhruba v jednom mesiaci veku a odtiaľ postupne klesá na 113 úderov v dvoch rokoch. Pokles potom pokračuje až do dospelosti.

Orientačné pokojové rozpätia, s ktorými sa v praxi pracuje, vyzerajú zhruba takto:

• novorodenec do jedného mesiaca: približne 100 až 180 úderov za minútu,
• dojča od jedného do dvanástich mesiacov: približne 100 až 160,
• batoľa od jedného do troch rokov: približne 90 až 150,
• predškolský vek od troch do šiestich rokov: približne 80 až 140,
• školský vek od šiestich do dvanástich rokov: približne 70 až 120,
• dospievajúci od dvanástich do osemnástich rokov: približne 60 až 100.

Spomínaný prehľad zároveň upozornil na vec, ktorú stojí za to si zapamätať: hodnoty uvádzané v učebniciach a v odporúčaniach pre urgentnú starostlivosť sa od skutočne nameraných údajov u zdravých detí miestami dosť líšia. Jednotlivé číslo mimo tabuľky preto samo osebe nič neznamená – vždy sa hodnotí spolu s tým, ako dieťa vyzerá, dýcha a či má teplotu.

Maximálna tepová frekvencia a ako sa počíta

Najrozšírenejší je vzorec 220 mínus vek. Vznikol však odhadom z obmedzených údajov a u starších ľudí maximálnu frekvenciu sústavne podceňuje. Presnejší je vzťah, ktorý navrhli Tanaka a jeho spolupracovníci v časopise Journal of the American College of Cardiology na základe rozboru desiatok štúdií: maximálna tepová frekvencia sa rovná 208 mínus sedem desatín veku.

Rozdiel je v praxi badateľný. Päťdesiatročnému človeku vyjde podľa starého vzorca maximum 170 úderov, podľa novšieho 173, ale sedemdesiatročnému 150 oproti 159 úderom. Kto si podľa vzorca nastavuje tréningové zóny, počíta teda so zbytočne nízkym stropom. Ani jeden vzorec však nenahradí individuálne meranie – rozptyl medzi ľuďmi rovnakého veku je zhruba desať úderov na obe strany.

Čo tep zrýchľuje a čo spomaľuje

Krátkodobo ide frekvencia nahor pri záťaži, strese, bolesti, po kofeíne, nikotíne a alkohole, pri horúčke (zhruba o desať úderov na každý stupeň nad 37 °C), pri dehydratácii a po výdatnom jedle. Dlhodobo ju zvyšuje zvýšená funkcia štítnej žľazy, chudokrvnosť, srdcové zlyhávanie alebo niektoré lieky.

Spomalenie naopak prináša pravidelný vytrvalostný tréning, spánok a niektoré lieky, predovšetkým betablokátory. Trvalo pomalý tep však môže mať príčinu aj v poruche prevodového systému srdca alebo v zníženej funkcii štítnej žľazy.

Kedy je odchýlka v poriadku a kedy nie

Samotná hodnota mimo rozpätia nemusí znamenať nič. Rozhoduje, či ju sprevádzajú ťažkosti. Pomalý tep u športovca, ktorý sa cíti dobre, je v poriadku; rovnaká hodnota u človeka, ktorému sa krúti hlava, ktorý sa zadýchava alebo odpadáva, už v poriadku nie je a ide o bradykardiu, ktorá patrí na vyšetrenie. Podobne zrýchlený tep po behu je normálny, zatiaľ čo náhle búšenie srdca v pokoji, ktoré začne a skončí, ako keď sa otočí vypínačom, býva prejavom arytmie.

K lekárovi sa objednajte, ak máte v pokoji opakovane menej než 50 alebo viac než 100 úderov za minútu, cítite nepravidelný tep, pridáva sa dýchavičnosť, bolesť na hrudi, závrat alebo mdloba. Okamžitú pomoc si vyžaduje bolesť na hrudi s búšením srdca, dýchavičnosťou a potením.

Ako si tep správne zmerať

Najjednoduchšie je nahmatať tepnu na palcovej strane zápästia dvoma prstami – nie palcom, ten má vlastný tep – a počítať celú minútu, nie pätnásť sekúnd krát štyri. Pri nepravidelnom rytme je kratšie meranie zavádzajúce. Inteligentné hodinky merajú tep opticky a v pokoji bývajú spoľahlivé, pri pohybe a pri nepravidelnom rytme sa však mýlia; ich hodnota je vodidlo, nie diagnóza.

Zdroje:

• FLEMING, Susannah; THOMPSON, Matthew; STEVENS, Richard a kol. Normal ranges of heart rate and respiratory rate in children from birth to 18 years of age: a systematic review of observational studies. The Lancet, 2011, roč. 377, č. 9770, s. 1011–1018. DOI 10.1016/S0140-6736(10)62226-X.
• TANAKA, Hirofumi; MONAHAN, Kevin D.; SEALS, Douglas R. Age-predicted maximal heart rate revisited. Journal of the American College of Cardiology, 2001, roč. 37, č. 1, s. 153–156. DOI 10.1016/S0735-1097(00)01054-8.
• ČEŠKA, Richard a kol. Interna. 4. přepracované a rozšířené vydání. Praha: Triton, 2026. 1088 s. ISBN 978-80-7684-489-6.