Mondorova choroba

Mondorova choroba je zápal povrchovej žily na hrudnej stene, ktorý sa prejaví hmatným tuhým povrazcom pod kožou. Opísal ju francúzsky chirurg Henri Mondor v roku 1939 a ide o ochorenie, ktoré vyzerá znepokojivo, ale vo veľkej väčšine prípadov odznie samo. Hlavný dôvod, prečo o ňom vedieť, je práve ten – aby vyvolalo návštevu lekára, nie paniku.

Ako vyzerá

Typicky sa objaví nebolestivý alebo mierne bolestivý pruh pod kožou, tuhý na pohmat, dlhý niekoľko centimetrov, najčastejšie na bočnej strane prsníka, v podpazuší alebo na prednej ploche hrudníka. Koža nad ním býva vtiahnutá do plytkej ryhy, ktorá sa zvýrazní pri zdvihnutí paže alebo pri napnutí kože – a práve tento príznak ľudí zvyčajne privedie k lekárovi.

Prehľad literatúry publikovaný v časopise Internal Medicine opisuje, že ochorenie postihuje častejšie ženy a že sa okrem hrudnej steny vyskytuje aj na paži, v slabinách a na penise, kde má vlastný názov. Bolesť býva mierna a hlavným problémom je spravidla obava z toho, čo povrazec znamená.

Prečo vzniká

Podstatou je zápal a trombóza povrchovej žily. Za spúšťač sa považuje mechanické podráždenie alebo pretiahnutie tkaniva – nezvyčajná fyzická námaha, tesná podprsenka, nosenie bremien – ďalej stav po operácii prsníka alebo po biopsii, po zavedení žilového vstupu a niekedy po infekcii. U časti chorých sa žiadna príčina nenájde.

Súvislosť s nádorom prsníka

Toto je hlavný dôvod, prečo sa nález nemá prehliadnuť. Mondorova choroba sama osebe nie je nádorové ochorenie a prevažná väčšina prípadov s nádorom nesúvisí. Napriek tomu sa v odbornej literatúre opakovane opisujú prípady, keď sprevádzala dosiaľ nerozpoznaný karcinóm prsníka, pretože nádor môže žilu utláčať alebo do nej prerastať.

Praktický dôsledok: každý novovzniknutý povrazec na hrudnej stene u ženy je dôvodom na vyšetrenie prsníka vrátane mamografie alebo ultrazvuku podľa veku. Nejde o to nález dramatizovať, ale využiť ho ako príležitosť vylúčiť niečo závažnejšie.

Ako sa odlíši od iných nálezov

Hmatný povrazec je pomerne charakteristický a od hrčky v prsníku sa líši tvarom – je podlhovastý a sleduje priebeh žily, zatiaľ čo nádorový útvar býva guľovitý. Ultrazvuk zobrazí nepriechodnú žilu s okolitým zápalom a diagnózu potvrdí. Odber vzorky zvyčajne nie je potrebný, ak je nález typický a vyšetrenie prsníka je inak v poriadku.

Liečba

Vo väčšine prípadov stačí čas. Povrazec sa vstrebáva počas štyroch až ôsmich týždňov, niekedy dlhšie, a nezanecháva následky. Úľavu prinášajú teplé obklady, bežné lieky proti bolesti a vynechanie činnosti, ktorá oblasť dráždi; u žien býva vhodná voľnejšia podprsenka bez kostíc. Antibiotiká nie sú namieste, pretože nejde o bakteriálnu infekciu, a antikoagulačná liečba sa v bežných prípadoch nepoužíva, pretože riziko prechodu do hlbokého žilového systému je nízke.

Vtiahnutie kože môže pretrvávať dlhšie ako samotný povrazec a upraví sa postupne.

Kedy k lekárovi

Objednajte sa pri každom novozistenom povrazci alebo hrčke na hrudnej stene či v prsníku, aj keď nebolí. Skôr než na objednaný termín je namieste prísť, ak sa pridá horúčka, výrazné začervenanie a opuch šíriaci sa do okolia, výtok z bradavky, vtiahnutie bradavky alebo pomarančová koža na prsníku. Ak sa povrazec do dvoch mesiacov nezmenšuje alebo sa opakovane vracia, je vhodná kontrola a doplnenie vyšetrenia zrážanlivosti.

Zdroje:

• AMANO, Masayuki; SHIMIZU, Taro. Mondor's Disease: A Review of the Literature. Internal Medicine, 2018, roč. 57, č. 18, s. 2607–2612. DOI 10.2169/internalmedicine.0495-17.
• ČEŠKA, Richard a kol. Interna. 4. prepracované a rozšírené vydanie. Praha: Triton, 2026. 1088 s. ISBN 978-80-7684-489-6.