Aneuryzma hrudnej aorty

Aneuryzmy hrudnej aorty tvoria celú štvrtinu aneuryziem aorty a mužov i ženy trápi rovnako často. Bežný priemer vzostupnej hrudnej aorty u mužov je 3,9 cm a u žien do 3,7 cm, zostupná hrudná aorta u mužov má 3,0 cm a u žien 2,6 cm.

Aneuryzma sa môže vyskytovať v ktorejkoľvek časti hrudnej aorty, a môže byť postihnuté aj viac častí, alebo celá. Aneuryzma hrudnej aorty môže spôsobiť rozpad alebo zničenie susedných štruktúr a tiež môže viesť k prasknutiu alebo tromboembolizmu.

Príčiny vzniku

Väčšina aneuryziem hrudnej aorty je následkom aterosklerózy. Za ďalšie príčiny vzniku aneuryzmatické dilatácie hrudnej aorty sa považuje:

• aterosklerotická degenerácia steny aorty - rizikovými faktormi je vyšší vek, mužské pohlavie, fajčenie, hypertenzia, pozitívna rodinná anamnéza, dyslipidémie atď.,
• vrodené ochorenie spojiva - Ehlersov-Danlosov syndróm typu IV, Marfanov syndróm, Loeys-Dietzov syndróm, ochorenie aorty pri bikuspidálnej aortálnej chlopni,
• chronická disekcia hrudnej aorty, stav po akútnej aortálnej disekcii,
• traumy hrudníka
• pseudoaneuryzmy v anastomózach po rekonštrukciách ciev
• autoimunitná aortitída - Takayasuova arteritída, obrovskobunková arteritída,
• infekčná aortitída - Salmonella, Staphylococcus, Mycobacteria, Treponema pallidum.

Príznaky aneuryzmy hrudnej aorty

Väčšina pomaly sa zväčšujúcej aneuryzmy hrudnej aorty je spravidla bezpríznaková. Stlačením priľahlých štruktúr sa však môže objaviť bolesť na hrudníku alebo v chrbte a medzi lopatkami, sipot, kašeľ, dysfágia, hypotenzia. Pri aortálnej disekcii alebo ruptúre môže dôjsť k strate vedomia či šokovému stavu a pri embolizácii krvných zrazenín z vaku aneuryzmy k cievnej mozgovej príhode a k ischémii končatín a iných orgánov.

Diagnóza

Iba fyzikálnym nálezom nemožno samotnú aneuryzmu diagnostikovať. Ale ak je aortálna regurgitácia už dosť pokročilá, potom je možné zistiť Mussetov príznak, Corriganov pulz a počuteľný šelest nad aortou.

Ďalším prostriedkom pre diagnózu aneuryzmy hrudnej aorty je RTG snímka, ktorou môže byť preukázané rozšírenie tieňa mediastina.

Rýchlo a dobre dokáže zhodnotiť aneuryzmu aortálneho koreňa a ascendentné aorty echokardiografické vyšetrenie.

Vynikajúcimi zobrazovacími metódami sú magnetická rezonancia a počítačová tomografia. Pre presné zmeranie priemeru aorty sa používa 3D rekonštrukcia. Tieto metódy dokážu dobre vyhodnotiť prítomnosť aortálneho vredu, intramurálneho hematómu alebo aneuryzmatické postihnutia aortálnych vetiev. CT je dobre využiteľné u diagnostiky akútnych stavov. Ďalšou metódou vyšetrenia je MRI, ktoré sa hodia k dlhodobému sledovaniu mladých ľudí bez nutnosti rádioaktívnej záťaže.

Liečba

Liečba aneuryzmy hrudnej aorty spočíva v použití chirurgickej protetiky a v kontrole eventuálnej hypertenzie. Potrhaná aneuryzmy hrudnej aorty sú bez liečby vždy fatálne, pretože u nich je potreba okamžitý chirurgický zákrok.

Chirurgická liečba je používaná aj u veľkých aneuryziem s priemerom väčším ako 6,5 cm a taktiež u aneuryziem rýchlo rastúcich. Táto liečba sa tiež predpisuje pre aneuryzma, ktorá je sprevádzaná klinickými príznakmi a syfilistickým alebo posttraumatickou aneuryzmou.

Aj keď má chirurgická liečba nepoškodených vydutín hrudnej aorty dobré výsledky, môže sa úmrtnosť počas ďalších 10 rokov zvýšiť o 5-10%.

U asymptomatickej aneuryzmy a absencii indikácií pre chirurgickú liečbu je chorý monitorovaný, dôkladne sa mu kontroluje krvný tlak a podľa potreby sú mu podávané b-blokátory a ďalšie antihypertenzíva. Každých 6-12 mesiacov je potrebné vykonávať vyšetrenie CT a časté lekárske vyšetrenia pre identifikáciu príznakov.