Patelofemorálny syndróm

Patelofemorálny syndróm je bolesť v prednej časti kolena vychádzajúca zo spojenia medzi jabĺčkom a stehnovou kosťou. Patrí k najčastejším ťažkostiam kolena vôbec, najmä u bežcov, dospievajúcich a mladých žien, a je typický tým, že sa na zobrazovacích metódach často nič nenájde. To však neznamená, že by išlo o ťažkosť vymyslenú – len o ťažkosť funkčnú.

Kde bolesť vzniká

Jabĺčko kĺže pri ohýbaní a vystieraní kolena v žliabku na konci stehnovej kosti. Tlak medzi ním a kosťou pritom výrazne rastie s ohnutím kolena – pri drepe alebo chôdzi zo schodov dosahuje niekoľkonásobok telesnej hmotnosti. Ak jabĺčko nesedí v žliabku ideálne alebo je zaťaženie opakovane vyššie, než čo tkanivá znesú, vzniká bolesť.

Za odchýlkou v dráhe jabĺčka býva nerovnováha svalov: oslabené sedacie svaly nechajú koleno pri došľape padať dovnútra, čo jabĺčko ťahá nabok. Prispieva skrátený iliotibiálny trakt, skrátené stehnové svaly, plochá noha a rýchle zvýšenie tréningovej záťaže.

Ako sa prejavuje

Bolesť sedí okolo jabĺčka alebo za ním a ľudia ju ťažko ukazujú prstom – typicky ju naznačia obkrúžením kolena dlaňou. Zhoršuje sa pri chôdzi zo schodov, v drepe, pri kľačaní, pri vstávaní zo stoličky a po dlhšom sedení s pokrčenými kolenami, čomu sa v literatúre hovorí príznak kinosály. Časté je vŕzganie či praskanie pod jabĺčkom, ktoré samo osebe nič neznamená, pokiaľ nebolí.

Opuch býva minimálny a koleno nezablokuje. Výrazný opuch, zablokovanie alebo pocit podlamovania svedčia skôr pre inú príčinu – poškodenie menisku alebo väzu – a vyžadujú vyšetrenie.

Vzťah k chondromalácii jabĺčka

Obe označenia sa často zamieňajú, ale nie sú totožné. Chondromalácia jabĺčka je opis stavu chrupavky – jej zmäknutia a rozvláknenia – ktorý sa zistí zobrazením alebo pri artroskopii. Patelofemorálny syndróm je naproti tomu klinická diagnóza podľa príznakov. Mnoho ľudí s bolesťou má chrupavku v poriadku a naopak veľa ľudí so zmenenou chrupavkou žiadne ťažkosti nemá. Liečba sa pritom v oboch prípadoch riadi predovšetkým príznakmi.

Liečba, ktorá má dôkazy

Medzinárodný konsenzus z roku 2016 zhrnul, čo pri tejto bolesti funguje, a záver je jednoznačný: základom je cvičenie. Najlepšie výsledky prináša kombinácia posilňovania bedra a stehna, teda nielen práca so samotným kolenom. Doplnkovo môžu pomôcť tejpovanie, ortézy a u ľudí s výraznou plochou nohou vložky do topánok, ale vždy ako doplnok cvičenia, nie ako náhrada.

Naopak samotný pokoj, pasívne procedúry bez aktívneho cvičenia a rýchle nasadenie injekcií nepatria medzi odporúčané postupy. Operačné riešenie je pri tejto diagnóze výnimočné a vyhradené pre jasne definované anatomické odchýlky.

Osvedčená zostava vyzerá takto:

• posilňovanie odťahovačov bedra v ľahu na boku, tri série po pätnástich opakovaniach,
• mostík v ľahu na chrbte s výdržou päť sekúnd,
• drep pri stene do uhla, ktorý nebolí – spravidla nie hlbšie než do pravého uhla,
• pretiahnutie zadnej aj prednej strany stehna a lýtka,
• krátkodobo obmedziť beh z kopca, hlboké drepy a dlhé sedenie s pokrčenými kolenami.

Zlepšenie prichádza v priebehu týždňov až mesiacov a vyžaduje pravidelnosť. Bolesť do úrovne miernej nepohody je pri cvičení prípustná; ostrá bolesť znamená ubrať rozsah alebo záťaž.

Kedy k lekárovi

Objednajte sa, ak bolesť trvá dlhšie než šesť týždňov napriek úprave záťaže a cvičeniu, ak koleno opúcha, blokuje sa, podlamuje sa alebo ak bolesť vznikla po úraze. Vyšetrenie je namieste aj vtedy, keď ťažkosti bránia bežnej chôdzi alebo spánku. Súvisiacim príznakom je bolesť kolena.

Zdroje:

• CROSSLEY, Kay M.; VAN MIDDELKOOP, Marienke; CALLAGHAN, Michael J. a kol. 2016 Patellofemoral pain consensus statement from the 4th International Patellofemoral Pain Research Retreat, Manchester. Part 2: recommended physical interventions. British Journal of Sports Medicine, 2016, roč. 50, č. 14, s. 844–852. DOI 10.1136/bjsports-2016-096268.
• KOLÁŘ, Pavel a kol. Rehabilitace v klinické praxi. Praha: Galén, 2010. 713 s. ISBN 978-80-7262-657-1.