Monocytóza

Monocytóza je stav, pri ktorom dôjde k zvýšeniu počtu jedného typu imunitných buniek, a to monocytov v periférnej krvi nad danú fyziologickú hodnotu. Normálne tvoria monocyty v krvi 3‒8 % z celkového množstva imunitných buniek. Opačný stav, teda zníženie počtu monocytov, sa nazýva monocytopénia.

Monocyty:

Ide o bunky vrodenej imunity, ktoré sa tvoria v kostnej dreni, patria do myeloidného radu. Monocyty produkujú množstvo substancií, receptorov a ligandov, ktoré ovplyvňujú aktivitu imunitného systému. Z krvi vycestúvajú cez cievnu stenu do miesta určenia, napr. miesta poranenia, infekcie, a menia sa na makrofág. Makrofágy potom majú schopnosť pohlcovať pevné častice, a to aj baktérie či virióny, ktoré vnútri seba zabijú a vystavia súčasti ich tela na svoju membránu, kde ich môžu rozpoznať ďalšie imunitné bunky a zamerať tak imunitnú odpoveď proti patogénu.

Zvýšenie počtu monocytov:

Monocytóza sprevádza mnohé patológie, ktoré prebiehajú v tele.

Fyziologicky môžu byť monocyty zvýšené u detí, postupne však dochádza k poklesu.

Monocytózou sú sprevádzané:

Hematologické ochorenia

myelodysplastický syndróm, niektorí pacienti s myelodysplastickým syndrómom majú zvýšené počty monocytov, nie je to však pravidlo
monocytárna leukémia, keď sa v krvi môžu nachádzať aj prekurzory monocytov, t. j. mladšie vývojové štádiá bunky (myoblasty). Môže ísť o leukémiu akútnu aj chronickú
lymfómy môžu zvýšiť počet monocytov, napr. Hodgkinov lymfóm
mnohopočetný myelóm môže byť tiež sprevádzaný monocytózou
chronické zvýšenie je aj pri preleukemických syndrómoch, t. j. patologických krvných stavoch, ktoré sa môžu zvrhnúť do leukémie, predchádzajú ju o mnoho rokov
neutropénia (zníženie počtu neutrofilov) sa môže spájať so zvýšením monocytov
splenektómia, odstránenie sleziny je u niektorých pacientov spojené s nárastom počtu monocytárnej populácie

Zápalové a imunitné ochorenia

Autoimunitné choroby postihujúce cievy ‒ reumatoidná artritída, systémový lupus erythematosus, temporálna arteriitída, arteriitis nodosa, myozitídy (zápaly svalov), tieto choroby môžu, ale nemusia, byť sprevádzané zvýšením počtu monocytov. Najčastejšie sa s monocytózou stretávame u pacientov s lupusom.
Chronické črevné zápaly ‒ niektorí pacienti s Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou mávajú monocytózu
Infekčné ochorenia nebývajú príčinami monocytózy. Je len pár infekcií, pri ktorých dochádza k zvýšeniu počtu monocytov.
Bakteriálne a parazitárne: Sú to napr. bakteriálne infekcie spôsobujúce zápal mandlí, zubné infekcie, kvasinkové infekcie, tuberkulóza, subakútna bakteriálna endokarditída (zápal srdcovej výstelky). Ďalšími patogénmi sú napr. rickettsie, brucella, leishmania, salmonella typhi, plasmodia, ktoré spôsobujú maláriu…
Z vírusových infekcií ide hlavne o cytomegalovírus (CMV, mononukleóza) a varicella zoster vírus (VZV, pásový opar)
Nádorové ochorenia, až u 60 % pacientov, ktorí nemajú krvnú malignitu, dochádza k zvýšeniu počtu monocytov

Podávanie rastových faktorov a cytokínov, ktoré podporujú tvorbu monocytov

Niektoré ďalšie stavy, keď sa občas môže objaviť monocytóza, napr. pri alkoholickom poškodení pečene, otrava tetrachlóretánom, ťažké depresie.