Zanet mozgových blán

Zápal mozgových blán (meningitída) je veľmi závažné infekčné ochorenie, ktoré môže viesť k trvalým následkom, či dokonca k úmrtiu. Našťastie sa väčšinu pacientov podarí vyliečiť bez následkov.

Infekčné meningitídy delíme na hnisavé - bakteriálne, nehnisavé - vírusové a tuberkulózne

Etiológie

Pôvodcovia hnisavých zápalov mozgu - meningitídach sú najčastejšie

• meningokokmi - Neisseria meningitis - tento bakteriálny zápal postihuje dospelých aj deti. Najviac ohrozené skupiny sú však deti a mladiství. Až 10% ľudí je bezpríznakovým bacilonosiči tejto baktérie.
• Haemophilus influenzae - infekcie je najčastejšie u detí od 3 mesiacov do 5 rokov.
• Streptococcus pneumoniae - tu sú najväčšou postihnutú skupinou dospelí.
• Mykobaktérie - s touto formou sa našťastie príliš nestretávame.
• E. coli - patogén spôsobuje meningitídu u novorodencov.

Ďalšími pôvodcami potom môžu byť stafylokoky, listérie, Klebsiella ai.

Patogenéza

Hnisavá meningitída môže byť tzv primárna, kedy je infekcia zanesená na plienky spoločne s krvou - hematogénnou, a sekundárne, kedy infekcia prechádza na mozgové plienky z okolitého ložiska napr. zo zápalu stredného ucha, prínosových dutín, či vzniká ako následok traumy s poškodením lebky .

Príznaky meningitídy

Dominujúcim príznakom je bolesť hlavy, ďalej potom teplota, niekedy sa objavuje zvracanie a svetloplachosť. V ťažkých prípadoch môže byť aj porucha vedomia.

Základnými príznakmi prebiehajúceho zápalu mozgových blán sú bolesti hlavy s meningeálnym - tuhnutie šije s nemožnosťou pritiahnuť bradu k hrudnej kosti. Vzrastajúca teplota, niekedy spojená so zvracaním, svetloplachosťou. V ťažkých prípadoch sa rozvíja porucha vedomia, spojená so spomalením srdcovej akcie a opuchom mozgu. Výnimkou nie sú epileptické záchvaty, postihnutie hlavových nervov ai

U meningokokovej a hemofilové meningitídy sú potom prítomné na koži petechie a prekrvením očných.

Priebeh je pomerne rýchly 24-36 hodín.

Diagnóza

Vykonáva neurologické vyšetrenie, kedy sa odhalia typické symptómy meningitídy, ďalej sa vykonáva krvné odbery a hemokultura. Dôležité je prevedenie lumbálna punkcia, kedy je likvor - cerebrospinálny mok-zakalený s prítomnosťou buniek imunitného systému. Vykonáva sa aj sérologické a ďalšie imunologické testy na presné určenie patogéna.

Liečba zápalu mozgových blán

Okamžité nasadenie antibiotík, ktoré sú podávané minimálne 10-14 dní. Prvou voľbou sú penicilíny a cefalosporíny. Ďalej potom je vhodné podanie liekov mierniaca bolesť, obmedzujúcich vracanie a liekov zabraňujúcich vzniku mozgového opuchu.

Komplikácie

Meningov sú prekrvené a dochádza k narušeniu hemato-encefalickej bariéry, dochádza k opuchu mozgu. Vytvára sa hnis, ktorý sa môže dostať do mozgových ciev a spôsobiť ich zápal a nedokrvenie mozgového tkaniva. Môžu sa vytvárať abscesy naplnené hnisom, ktoré môžu utláčať mozgové tkanivo. V závislosti na poškodenie mozgu môžeme sledovať rôzne druhy obrnou, postihnutie zraku alebo sluchu, rovnako tak mentálny deficit. U meningokokových infekcií môže dôjsť ku krvácaniu do nadobličiek.
Akútne a život ohrozujúce okolností je vznik sepsa.

Prognóza

Pri správne vedenej liečbe dochádza k úprave stavu počas 3-5 dní a dochádza k uzdraví bez akýchkoľvek trvalých následkov.

Prevencia

Možnou prevenciou je očkovanie proti meningokokom a hemofily.

Vírusové zápaly mozgových blán

Tieto zápaly mozgových blán mávajú pozvoľnejšie priebeh než bakteriálne. Poruchy vedomia sú zriedkavé. Napriek tomu však aj tu môžu byť po infekčnej následky v podobe obrnou, ktoré sú našťastie často len prechodné.

Pôvodcovia týchto zápalov sú Enterovírusy - E. coxsackie, herpetické vírusy - herpes simplex, CMV, EBV, respiračné vírusy, arboviry - kliešťovej encefalitídy, paramyxovírusy - chrípkové vírusy, HIV ai.

Príznaky

V prvej fáze sa objavuje horúčka, bolesť hlavy, slabosť a ďalšie "chrípkové" príznaky. Po cca 3-7 dňoch dochádza k pozvoľnému miznutie príznakov, až dôjde k plnej uzdrav.

Vo vážnejších prípadoch dôjde aj neuroinfekcií sprevádzané horúčkou, stupňujúci sa bolesťou hlavy, závratom, vracaním, svetloplachosťou, vyčerpanosťou, poruchami spánku. U ťažkých foriem potom môže dochádzať k poruchám vedomia, kŕčom atď.

Diagnóza

Starostlivo odobraná anamnéza vrátane otázok na prisatie kliešťa, cestovanie. Je vykonávané neurologické vyšetrenie, odbery krvi a lumbálna punkcia.

Liečba

U vírusových meningitídach sa používa skôr symptomatická liečba na tlmenie bolesti, znižovanie horúčky a obmedzenie vzniku mozgového opuchu. Vo vážnejších prípadoch sa podávajú virostatiká.

Komplikácie

Ako u bakteriálnych zápalov aj tu môže dôjsť ku komplikáciám, ktoré môžu mať trvalý charakter - sú nimi rôzne obrny, hluchota ai

Následky, s ktorými sa tiež stretávame, sú pretrvávajúce bolesti hlavy, poruchy spánku, pamäti, psychická lability, demencie, u detí potom i psychomotorická retardácia.

Prevencia

Aj tu je možné využiť očkovanie napr. proti kliešťovej encefalitíde, vírusom osýpok, mumpsu ...

Autor: Drahomíra Holmannová