Röntgenové vyšetrenie (RTG)

Röntgenové vyšetrenie (RTG, skiagrafia) je najstaršia a stále najpoužívanejšia zobrazovacia metóda. Využíva röntgenové žiarenie, ktoré tkanivami prechádza rôzne – kosti ho pohltia viac, vzduch v pľúcach menej – a tak vzniká obraz vnútra tela. Klasická snímka je rýchla, bezbolestná a radiačná záťaž pri nej je nízka.

Na čo slúži

  • Kosti a kĺby – potvrdenie alebo vylúčenie zlomeniny, vykĺbenia, posúdenie artrózy, zakrivenia chrbtice či zmien kostnej štruktúry.
  • Hrudník – zápal pľúc, tekutina v pohrudnici, zväčšené srdce, podozrenie na nádor, kontrola po operácii alebo zavedení katétra.
  • Brucho – pri podozrení na prederavenie čreva alebo nepriechodnosť čriev.
  • Zuby a prinosové dutiny – v zubnom lekárstve a ORL.
  • Kontrastné vyšetrenia – po podaní kontrastnej látky (napr. ústami, do žily či močových ciest) možno zobraziť pažerák, žalúdok, črevo alebo močové cesty, dnes sa však často nahrádzajú CT, ultrazvukom alebo endoskopiou.

RTG dobre ukáže kosti a vzduch, horšie mäkké tkanivá. Na podrobnejšie posúdenie nádorov, mozgu či brušných orgánov sa preto používa CT, magnetická rezonancia alebo ultrazvuk.

Príprava

Bežná snímka nevyžaduje žiadnu prípravu. Pred vyšetrením si odložíte šperky, kovové predmety a oblečenie zo snímkovanej oblasti. Pri kontrastných vyšetreniach brucha dostanete pokyny vopred (napr. byť nalačno). Ženy v plodnom veku musia upozorniť na možné alebo isté tehotenstvo – zákon ukladá pracovisku túto skutočnosť zisťovať a lekár potom zváži, či je vyšetrenie nevyhnutné alebo ho možno nahradiť metódou bez žiarenia. Upozornite aj na alergiu na jódovú kontrastnú látku.

Ako vyšetrenie prebieha

Snímku zhotovuje rádiologický technik. Postavíte sa, sadnete si alebo ľahnete podľa snímkovanej časti tela, technik vás nastaví do správnej polohy a na pokyn zadržíte dych a nehýbete sa. Expozícia trvá zlomok sekundy, celé vyšetrenie niekoľko minút. Často sa robia dve projekcie (spredu a zboku). Časti tela mimo snímkovanej oblasti sa podľa potreby chránia olovenou zásterou.

Výsledok

Snímku popíše lekár so špecializáciou v rádiológii. Popis aj obrazová dokumentácia sa zvyčajne posielajú elektronicky odosielajúcemu lekárovi, ktorý vám výsledok vysvetlí a navrhne ďalší postup.

Riziká

Dávka žiarenia pri bežnej snímke je nízka – pri snímke hrudníka zodpovedá zhruba niekoľkým dňom prirodzeného žiarenia, ktorému sme vystavení z okolia. Napriek tomu platí zásada robiť RTG len vtedy, keď prinesie užitočnú informáciu, a zbytočne ho neopakovať. Pri jódovej kontrastnej látke hrozí alergická reakcia, preto je dôležité vopred nahlásiť alergie a ochorenia obličiek.

Ako sa k vyšetreniu dostať na Slovensku

RTG indikuje lekár – všeobecný lekár, špecialista alebo lekár na pohotovosti – na žiadanke, s ktorou idete na rádiologické pracovisko. Pri zdravotnej indikácii ho hradí zdravotná poisťovňa. Pri úraze vás na RTG pošle priamo lekár, ktorý vás ošetruje.

Zdroje: zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, § 44 – 44d (lekárske ožiarenie, ochrana tehotných žien), v znení účinnom od 1. 7. 2026; Úrad verejného zdravotníctva SR – radiačná ochrana pri lekárskom ožiarení; WHO: Communicating radiation risks in paediatric imaging (2016).

Autor: Bc. Renata Kučerová, DiS.Publikované: 20. 11. 2026

Mohlo by vás tiež zaujímať