Nissenova fundoplikácia
Nissenova fundoplikácia je operácia, ktorá zabraňuje spätnému toku žalúdočného obsahu do pažeráka (reflux). Chirurg obtočí hornú časť žalúdka (fundus) okolo dolného konca pažeráka a vytvorí tak novú „manžetu", ktorá posilní oslabený zvierač. Robí sa najčastejšie laparoskopicky, teda cez niekoľko malých vpichov do brucha.
Kedy sa operácia zvažuje
Refluxná choroba pažeráka (GERD) sa prejavuje pálením záhy, vracaním kyslého obsahu do úst, niekedy chronickým kašľom, chrapotom či bolesťou na hrudi. Väčšina pacientov sa lieči úpravou životosprávy a liekmi znižujúcimi tvorbu kyseliny. Operácia prichádza do úvahy, ak:
- lieky dostatočne nezaberajú – najmä pri pretrvávajúcom vracaní obsahu (regurgitácii) –, pacient ich nemôže alebo nechce dlhodobo užívať,
- je prítomná väčšia hiátová hernia (presun časti žalúdka cez bránicu do hrudníka),
- vznikli komplikácie refluxu, napr. opakovaný zápal pažeráka (ezofagitída) či zúženie,
- reflux spôsobuje mimopažerákové ťažkosti (kašeľ, astma), pri ktorých vyšetrenia potvrdia súvislosť.
Vyšetrenia pred operáciou
Výsledok operácie závisí od správneho výberu pacientov, preto sa pred ňou robí:
- gastroskopia – posúdi sliznicu pažeráka a žalúdka, hiátovú herniu, prípadne Barrettov pažerák,
- 24-hodinová pH-metria alebo pH-impedancia – objektívne potvrdí reflux a jeho súvislosť s ťažkosťami,
- manometria pažeráka – zmeria silu peristaltiky; pri jej oslabení alebo pri achalázii sa úplná manžeta nerobí (volí sa čiastočná, napr. podľa Toupeta, alebo iná liečba),
- niekedy röntgen s kontrastnou látkou a bežné predoperačné vyšetrenia.
Ako operácia prebieha
Výkon sa robí v celkovej anestézii a trvá zvyčajne 1 – 2 hodiny. Chirurg cez 4 – 5 malých vpichov zavedie kameru a nástroje, prípadnú hiátovú herniu vráti do brucha a zúži rozšírený otvor v bránici stehmi (hiatoplastika). Potom fundus žalúdka obtočí okolo pažeráka o 360° (pri Nissenovej technike) a zošije. Pri čiastočnej fundoplikácii je obtočenie neúplné, napr. 270°. Výnimočne treba operáciu dokončiť klasickým rezom. V nemocnici sa zostáva spravidla 1 – 3 dni.
Po operácii
- Prvé týždne býva prechodne sťažené prehĺtanie, preto sa postupuje od tekutej stravy cez kašovitú k bežnej (zvyčajne v priebehu niekoľkých týždňov). Jesť menšie porcie, pomaly a dôkladne žuť; vyhýbať sa spočiatku pečivu a suchému mäsu.
- Obmedziť sýtené nápoje – po operácii je ťažšie grgať a môže sa objaviť nafukovanie.
- Ľahkú prácu možno obnoviť zvyčajne po 1 – 2 týždňoch, dvíhať ťažké bremená až po niekoľkých týždňoch podľa pokynov chirurga.
Riziká a komplikácie
Okrem všeobecných rizík operácie (krvácanie, infekcia, trombóza) sa môžu vyskytnúť dlhodobejšie ťažkosti s prehĺtaním, nadúvanie a neschopnosť grgnúť či vracať (tzv. gas-bloat syndróm), hnačky, zriedkavo poranenie pažeráka, sleziny alebo pohrudnice. Časť pacientov má po rokoch návrat refluxu alebo herniu a potrebuje opäť lieky, prípadne reoperáciu.
Kedy kontaktovať lekára
Pri horúčke, silnej bolesti brucha či hrudníka, dýchavičnosti, úplnej neschopnosti prehltnúť tekutiny alebo opakovanom vracaní vyhľadajte lekára; pri náhlom zhoršení volajte 155 alebo 112.
Ako sa k operácii dostať na Slovensku
Pri dlhodobom pálení záhy začína cesta u všeobecného lekára, ktorý vás odošle ku gastroenterológovi. Ten zabezpečí vyšetrenia a pri vhodnej indikácii odporučí konzultáciu na chirurgickom pracovisku, ktoré sa venuje antirefluxnej chirurgii. Indikovanú operáciu hradí zdravotná poisťovňa.
Zdroje: Society of American Gastrointestinal and Endoscopic Surgeons (SAGES) – Guidelines for the surgical treatment of gastroesophageal reflux disease (2021); American College of Gastroenterology – Clinical Guideline for the Diagnosis and Management of GERD (2022); Lyon Consensus 2.0 (2023).


