Vitamín D
O vitamíne D je všeobecne známe, že ide o vitamín rozpustný v tukoch. Vitamín D je súhrnný názov pre skupinu zlúčenín, ktoré sú nevyhnutné pre rovnováhu minerálnych látok a fungovanie celého organizmu.
Význam vitamínu D
Ako sme už spomenuli vyššie, vitamín D je v podstate súhrnné pomenovanie látok, z ktorých si organizmus vytvára hormón kalcitriol. Ten má zásadný vplyv na metabolizmus vápnika a fosforu v tele. Jeho význam spočíva v spoluúčasti pri vstrebávaní vápnika a fosfátu z čreva, čím podporuje optimalizáciu a reguláciu hladiny vápnika a fosforu v krvi. Oba tieto prvky sú nevyhnutné pre stavbu kostí, a preto je dostatok vitamínu D dôležitý pre silné a pevné kosti.
Čo vitamín D obsahuje
Vitamín D je teda názov pre látky tvoriace hormón kalcitriol. Odborné názvy jednotlivých kalciferolov sú ergokalciferol – vitamín D2 a cholekalciferol – vitamín D3. Vitamín D2 sa vytvára a vyskytuje iba v rastlinnej ríši, zatiaľ čo vitamín D3 sa u živočíchov tvorí z „dobrého“ cholesterolu. Z tohto cholesterolu takisto vzniká provitamín 7 (dehydrocholesterol) a z neho potom vitamín D3. Tento proces prebieha za bežných okolností pôsobením slnečného žiarenia v koži.
Vitamín D2 (ergokalciferol)
Vitamín D2 má rastlinný pôvod a vyskytuje sa len v rastlinách. Po jeho konzumácii sa v ľudskom tele mení na oveľa lepšie vstrebateľný vitamín D3. Vitamín D2 nie je práve ideálny na doplnenie vitamínu D, pretože jeho absorpciou je ľudský organizmus zaťažený oveľa viac než pri požití vitamínu D3. Potrebné sú aj vyššie dávky, a to až 3- až 4-násobne.
Vitamín D3 (cholekalciferol)
Hlavným rozdielom medzi vitamínom D3 a D2 je to, že vitamín D3 je živočíšneho pôvodu a ľudský organizmus si jeho dostatočný príjem dokáže získať zo slnečného žiarenia, teda z UV žiarenia.
Zaujímavé je, že ani pri dlhodobom vystavovaní sa UV žiareniu sa ľudský organizmus vitamínom D nepredávkuje, pretože pri maximálnej dávke telo spustí obranný mechanizmus, ktorý zabráni následnej syntéze vitamínu D.
Denný príjem
Denný príjem vitamínu D je individuálny. Pri absencii slnečného žiarenia však štúdie odporúčajú užívanie vitamínu D3 v množstve 1000 – 3000 I.U. u dospelých jedincov.
Denná dávka by však nemala prekročiť päťnásobok odporúčanej dennej dávky, čo je 25 µg/deň = 1000 I.U.
Prirodzené zdroje v potravinách
Samotné slnečné žiarenie však nestačí. Aby sme dosiahli potrebné množstvo, treba do jedálnička zaradiť potraviny bohaté na vitamín D. Ide najmä o morské ryby, hovädziu pečeň, olej z tresčej pečene, vaječné žĺtky, jogurty, celozrnné obilniny, mlieko a syry. Ďalším riešením, najmä v zimnom období, keď si slniečka veľa neužijeme, sú aj doplnky stravy obsahujúce vitamín D3.
Funkcie vitamínu D
- Správny vývoj kostí a zubov
- Zmiernenie postupu osteoporózy
- Správna funkcia kardiovaskulárneho systému a prevencia vzniku infarktu myokardu a srdcových ochorení
- Správna funkcia imunitného systému
Príznaky nedostatku vitamínu D
- únava
- bolesť svalov a kĺbov, svalová ochabnutosť
- nechutenstvo
- vysoký krvný tlak
- chronické krvácanie ďasien
- demineralizácia kostí
- úbytok na váhe
Vitamín D prospieva mozgu, srdcu a imunite
Vitamín D pomáha udržiavať v kondícii svaly, uľahčuje správnu funkciu nervového systému, má vplyv na reguláciu procesu diferenciácie a rozvoja rôznych druhov buniek a v mnohých tkanivách plní antiproliferačnú funkciu. Ďalej potláča nežiaduci rast a množenie buniek.
Okrem toho podporuje aj imunitu tým, že stimuluje aktivitu T-lymfocytov, a prospieva tiež srdcu, pretože znižuje riziko hypertenzie a infarktu myokardu. Ďalej má pozitívne účinky pri ochoreniach, ako sú napríklad reumatoidná artritída, cukrovka, osteoporóza alebo rôzne záněty čriev.
30 minút slnečného pôsobenia denne
Prirodzeným zdrojom vitamínu D, ktorý si telo nedokáže vytvoriť samo, je slnečné žiarenie. Ide o určitú časť lúčov UVB žiarenia, ktoré pri kontakte s pokožkou spustí jeho tvorbu, a preto sú jar a leto ideálnym obdobím, keď sa dá týmto vitamínom zásobovať takmer neustále, avšak opatrne. Všetkého s mierou.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča vystavovať ruky a tvár slnečnému žiareniu najmenej 30 minút denne, čo je nevyhnutný čas na správnu tvorbu a obnovenie zásob vitamínu D v organizme.
Nič sa však nemá preháňať! Majte na pamäti, že priame slnečné žiarenie nepriaznivo pôsobí aj na oči. UV lúče môžu poškodzovať nielen vnútornú vrstvu rohovky, ale zapríčiniť aj sivý zákal. Ultrafialové žiarenie môže byť nebezpečné pre mladistvých do 20 rokov a malé deti. Preto noste na prechádzky vonku okuliare s UV filtrom.
Ako je to s vitamínom D3 u novorodencov a dojčiat?
Deťom sa podáva vitamín D3 vo forme kvapiek, ktoré sa nesmú rozpúšťať v čaji či vode, pretože sú rozpustné len v tukoch. Postačí ich zmiešať s pár kvapkami mlieka, musíte si však dať na lyžičku najprv mlieko a až potom vitamíny — je to preto, aby nedošlo k ich prichyteniu na povrch lyžičky.
Vitamín D pre deti
Dnes sú na trhu dostupné prípravky s vitamínom D3, ktoré možno podávať deťom už od 1. mesiaca, teda dojčatám, avšak ich podávanie u najmenších detí je potrebné konzultovať s lekárom. Nesmú sa kombinovať s už predpísanými prípravkami s vitamínom D3 od lekára a predpísané kvapky nahrádzať prírodnými kvapkami s vitamínom D3 pre tie najmenšie deti.
Nežiaduce účinky predávkovania vitamínom D3
Ak sa nedodržia inštrukcie lekárov, môže u detí dôjsť k predávkovaniu vitamínom D3. Uvádza sa, že prejavy vzniknú asi po jednom až troch mesiacoch nesprávneho podávania. Ide o hypotóniu (nízky krvný tlak), anorexiu (nechutenstvo), iritabilitu (zvýšenú dráždivosť), polyúriu (nadmerné močenie), dehydratáciu, zápchu, smäd, bledosť a vracanie.
Aj u dospelých jedincov narúša vitamín D3 vo vysokých dávkach metabolizmus vápnika a fosforu a vedie k hyperkalcémii, ktorá môže dokonca končiť smrťou; avšak samotné slnečné žiarenie nikdy k hypervitaminóze nevedie.
Treba však uviesť, že podľa súčasných výskumov oslabuje nedostatok vitamínu D3 aj imunitu a spája sa s vyšším sklonom k chrípke a akútnym respiračným infekciám. Vitamín D3 je takisto dôležitý pri rôznych imunodermatologických procesoch.
