Vitamín C

Prvýkrát byt vitamín C chemicky izolovaný roku 1928 maďarským biochemikom Albertom Szent-Györgyim. Vtedy mal názov kyselina hexuronová. V apríli roku 1932 bolo preukázané, že sa tento vitamín nachádza v ovocí a zabraňuje vzniku skorbutu. Sir Walter Norman Haworth vypracoval ako prvý chemickú stavbu vitamínu C a vyrobil ho syntetickou cestou.

Prírodné zdroje vitamínu C

Väčšina rastlín a zvierat si dokáže tento vitamín syntetizovať sama a nemá potrebné žiadne prídavky. Prirodzenou cestou si ho nedokážu vytvárať ľudia a niektoré druhy primátov, a z vodných živočíchov napríklad losos a pstruh. Z rastlinných zdrojov majú vysoký obsah vitamínu C rakytník, šípky, ďalej citrusy (citrón, limetka, grapefruit, pomaranč), papriky, paradajky, čierne ríbezle, jahody, špenát, karfiol atď.

Kedy užívať vitamín C

Odporúčaná denná dávka vitamínu C pre dospelých jedincov je 80 - 100 mg. Jeho potreba sa zvyšuje pri:

• pri strese, chlade, infekcii, operácii, úrazoch a pri fyzickej námahe a nádoroch
• fajčenie, a to až o 50 až 100%
• užívanie liekov či antibiotík obsahujúcich kortizón - potreba stúpa až o 100%
• tehotenstvo asi o 30%, pri dojčení asi o 60%
• krátkodobé zvýšenie dennej dávky na 500 mg je dobré napr. pri nachladnutí, strese alebo väčšej telesnej námahe

Vplyv spracovania potravín na vitamín C

Pri tepelnom spracovaní potravín v nich dochádza k zníženiu obsahu vitamínu C. Tepelným spracovaním sa jeho obsah znižuje približne o 10% za každých päť minút varenia, pri sušení až o 50%. Dusenie v pare je šetrnejší. Veľký pokles vyvoláva blanšírovanie a tepelná konzervácia. K rozkladu vitamínu C dochádza tiež oxidáciou. Najlepšie je zdroj vitamínu C zamraziť alebo zabrániť oxidácii skladovaním tabliet na suchých miestach.

Vplyv vitamínu C na ľudské zdravie

Vitamín C je nevyhnutný pre metabolizmus aminokyselín, významne sa podieľa na syntéze kolagénu. Nedostatok vitamínu C sa prejavuje nižšou pevnosťou cievnych stien, najmä vlásočníc a zvýšenou krvácavosťou. Vitamín C je tiež nutný pre tkanivové dýchanie, stimuluje vytváranie bielych krviniek, vývoj zubov, kostí a chrupaviek a napomáha vstrebávaniu železa. Má dôležitý podiel aj na antioxidačné obrane buniek, pretože dokáže znižovať tokoferylový radikál.

Podľa EFSA (Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín) je odporúčaná denná dávka vitamínu 90 mg denne pre zdravého dospelého muža a 80 mg pre zdravú dospelú ženu.

Vitamín C je úplne potrebný pre:

• stavbu kostí
• funkciu ciev
• funkciu svalov
• funkciu šliach
• pružnosť pokožky
• činnosť nervového systému
• ochranu buniek pred nebezpečnou oxidáciou
• zníženie únavy a vyčerpania
• zachovanie energetického metabolizmu
• ochranu buniek pred poškodením voľnými radikálmi
• vstrebávanie železa (predovšetkým z rastlinných zdrojov)
• posilnenie imunitného systému

Prejavy nedostatku vitamínu C

Mierny nedostatok vitamínu C sa prejavuje zvýšenou kazivosťou zubov, spomaleným rastom, narušením štruktúry kostí, deformáciami a krvácavosťou kĺbov, zvýšenou únavou, nedostačujúci odolnosťou proti infekciám, žalúdočnými ťažkosťami a lámavými vlásočnicami.

Extrémny nedostatok vitamínu C vyvoláva chorobu skorbut, ktorá sa prejavuje chudokrvnosťou (anémiou),), krvácavosťou, opuchy ďasien a kĺbov, vypadávaním zubov, sterilitou, krehkosťou kostí, častými infekciami a žalúdočnými vredmi.

Prejavy prebytku vitamínu C

Užitie vysoké dávky vitamínu C vedie zvyčajne najviac k podráždeniu žalúdka a zažívacieho ústrojenstva. Ku klasickej hypervitaminóze u vitamínu C nedochádza, pretože telo si nevytvára žiadne zásoby tohto vitamínu a jeho prebytok je vylučovaný obličkami. Ale po vysadení zdĺhavého zvýšeného príjmu vitamínu C môže paradoxne dôjsť k hypovitaminóze. Užívaní vysokých dávok vitamínu C môže interferovať s užívaním niektorých liekov - napríklad kombinácia vitamínu C s niektorými stopovými prvkami môže byť nebezpečná. Potom sa môžu vytvárať reaktívne formy kyslíka, kedy v minulosti boli zaznamenané aj otravy.

comments powered by Disqus