Miecha

Miecha je v priemere 45 cm dlhá, tenká trubica. V mozgovom kmeni nadväzuje na predĺženú miechu, vedie tylovým otvorom a nad druhým bedrovým stavcom končí. Z miechy vychádzajú nervy, prostredníctvom ktorých sa prenášajú informácie medzi mozgom a nervovou sústavou a tým organizmus reaguje na zmeny vonkajšieho prostredia. Vnútri miechy je centrálny miechový kanálik obsahujúci mozgovomiechový mok.

Popis miechy

V priereze je miecha oválna, vpredu sa nachádza zárez, vzadu žliabok a zboku sú dva žliabky. Je to zadný postranný žliabok a predný postranný žliabok. Z nich vystupujú predné a zadné miechové korene. Vlákna predného a zadného miechového koreňa sa spájajú v jeden jediný miechový nerv. V prednom koreňu sú predovšetkým motorické vlákna a v zadnom vlákna senzitívne.

Miechu delíme na 31 častí, čo sú miesta, z ktorých na každej strane vystupuje jeden nerv. Z toho je 8 krčných, 12 hrudných, 5 bedrových, 5 krížových a 1 kostrčový.

Podľa miesta výstupu ďalej rozlišujeme:

• krčné nervy, ktorých je 8 párov a ktoré inervujú svaly horných končatín, hlavy a krku a kožu
• hrudné nervy, tých je 12 párov a inervujú svaly, medzirebrové svaly, svaly chrbta a hrudníka a kožu
• bedrové nervy - 5 párov inervujúcich brušné svaly a kožu tiež svaly stehien a kožu pohlavných orgánov
• krížové nervy, ktorých je 5 párov a inervujú svaly a kožu dolných končatín a sedacie svaly
• kostrčové nervy, je ich len 1 pár a u človeka nemajú žiadnu funkciu

Neuróny uložené na zadných koreňoch a predné korene vytvárajú miechové nervy. Z buniek, ktoré sú uložené v mieche vychádzajú motorická vlákna a senzitívne vlákna zase z nervových buniek ležiacich mimo miechu. Zmiešaným nervom je miechový nerv obsahujúci vlákna motorické, tak i vlákna senzitívne.

Okolo centrálneho miechového kanálika sa nachádza sivá hmota miechová. Z jej predných rohov vychádzajú predné miechové korene a zo zadných rohov vystupujú zadné korene. Šedú hmotu obklopuje hmota biela, ktorá obsahuje vlákna tvoriace vodivý miechový systém.

Základný systém miechy

Základný systém miechy je tvorený nervovými vláknami uskutočňujúcich inter a intra segmentálne spojenie, a ktoré sú prepojovacou stanicou spinálnych reflexov. Tiež sa podieľa na prenose bolesti. Impulzy, ktoré prichádzajú od proprioreceptorov svalov a šliach sa prepájajú na hybné neuróny, čím udržujú svaly v základnom spinálnym svalovom tonusu.

Vodivý systém miechy

Tento systém miechy je zložený z vzostupných a zostupných dráh. Vodivý systém miechy sprostredkováva informácie pre vyššie centrá o zmene vonkajšieho a vnútorného prostredia a tiež o polohe a napätiu pohybového ústrojenstva. Axóny (výbežky nervovej bunky) sú rozvetvené, a ich konce môžu prenášať impulzy na niekoľko neurónov

Miechové reflexy

Miechové reflexy sa delia podľa stimulácie receptorov. Jedná sa o reflexy, za ktoré je zodpovedná miecha. Tieto reflexy zaisťujú najmä motoriku a súčinnosť svalových funkcií.

Ďalšími reflexy sú dvojneurónové monosynaptické reflexy tzv. proprioceptorové reflexy vychádzajúce zo svalov, šliach, kĺbov. Sú rýchle, nekoordinované, nepodliehajú únave a nemajú nadradené centrum v mozgu, čo znamená, že ich nemožno potlačiť vôľou.

Ďalej existujú 2 typy exterorecepčných reflexov. Sú to reflexy extenzorové, ktoré vznikajú na základe stimulácií dotykových receptorov a reflexy flexorové vznikajúce stimuláciou receptorov. Tento typ reflexov prenáša bolesť a spôsobujú napätie flexorov. Flexory sú ohýbače napr. svalov a šliach a slúži k obranným reflexom. Napríklad brušný reflex - keď prejdeme po bruchu niečím ostrejším, dôjde ku sťahu brušných svalov. Exterorecepčné reflexy sú zložitejšie, ich doba reakcie je dlhšia, majú nadradená centrá v mozgovej kôre a prejavujú sa ako koordinovaná činnosť.

Poruchy miechových funkcií

• pri poškodení miechy nastane tzv. miechový šok
• miechový šok môže trvať tri a viac dní
• smerom k periférii dochádza k úplnej areflexii, čo je nevybavenie reflexov a potom nastáva tzv. chabá periférna obrna (ochabnutie)
• dohromady s motorickou funkciou dôjde tiež k poruche vegetatívnej funkcie, ako je napr. porucha močenia
• potom šok postupne odznieva
• začínajú sa obnovovať (aspoň čiastočne - záleží na poškodeniu) vegetatívnej funkcie, a to preto, že majú nadradená centrá
• podľa miesta poškodenia sa z motoriky najskôr obnoví flexorové reflexy. Extenzorové reflexy sa ale pri preťatí miechy neobjaví vôbec. Z chabej obrny sa začínajú objavovať iba flexorové reflexy a súčasne s nimi spastická reakcia - vzniká tzv. spastická obrna. Počas nej je potrebné chodiť na rehabilitácie, pretože spazmy sú bolestivé a môžu poškodzovať tiež kosti.