Erytroplakia

Erytroplakia je jasne ohraničená sýtočervená škvrna na sliznici ústnej dutiny, ktorú nemožno vysvetliť žiadnym zápalom ani iným ochorením. Nie je to choroba v bežnom zmysle, ale varovanie: zo všetkých takzvaných potenciálne malígnych slizničných zmien má najvyššie riziko, že sa z nej stane zhubný nádor. Práve preto si zaslúži pozornosť, hoci je vzácna a nebolí.

Ako vyzerá

Najčastejšie ju nájdeme na spodine ústnej dutiny, na mäkkom podnebí a na jazyku – teda v miestach, na ktoré človek sám nevidí. Škvrna má zamatovo červený povrch, je plochá alebo mierne vkleslá, ostro ohraničená a na rozdiel od bielej leukoplakie ju nemožno zotrieť. Býva menšia ako centimeter a nebolí, čo je hlavný dôvod, prečo sa objavuje náhodne pri prehliadke u zubára.

Existuje aj zmiešaná forma, pri ktorej sa červené plochy striedajú s bielymi. Tá sa z hľadiska rizika hodnotí podobne závažne ako čistá erytroplakia.

Prečo je závažnejšia ako leukoplakia

Rozdiel je značný. Zatiaľ čo pri leukoplakii sa zhubné zvrhnutie opisuje rádovo v jednotkách percent, pri erytroplakii sa v odborných prameňoch uvádza, že veľká časť prípadov už v čase záchytu obsahuje ťažkú dyspláziu alebo dokonca karcinóm. Konsenzuálna správa odborníkov zvolaná spolupracujúcim centrom Svetovej zdravotníckej organizácie pre orálnu onkológiu preto radí erytroplakiu medzi lézie s najvyšším rizikom premeny zo všetkých potenciálne malígnych slizničných zmien.

Praktický dôsledok je jednoduchý: červená škvrna v ústach, ktorá nezmizne do dvoch týždňov, nie je dôvod na vyčkávanie, ale na odber vzorky.

Čo ju spôsobuje

Hlavnými rizikovými faktormi sú fajčenie a alkohol, ktorých účinok sa pri súčasnom užívaní násobí. Pridáva sa žuvanie tabaku a betelu, ktoré je bežné v južnej Ázii, zlá ústna hygiena a dlhodobé mechanické dráždenie, napríklad zle sediacou zubnou náhradou. Úlohu zohráva aj infekcia ľudským papilomavírusom, najmä pri nádoroch v zadnej časti ústnej dutiny a v hltane.

Ako sa postupuje

Samotný pohľad – ani skúseným okom – nedokáže odlíšiť neškodnú zmenu od tej, ktorá už obsahuje nádorové bunky. Diagnózu preto stanoví jedine odber vzorky tkaniva a jeho mikroskopické vyšetrenie. To zároveň určí stupeň dysplázie, teda mieru nenormálnosti buniek, od ktorej závisí ďalší postup.

Liečbou je odstránenie lézie, obvykle chirurgické alebo laserom. Zásadné je však to, čo nasleduje: bunky v okolí bývajú postihnuté rovnakými vplyvmi, takže riziko vzniku novej lézie inde v ústnej dutine pretrváva. Pravidelné kontroly sú teda neoddeliteľnou súčasťou liečby a neplatí, že odstránením je všetko vyriešené. K tomu patrí zanechanie fajčenia a obmedzenie alkoholu, bez ktorých má akýkoľvek zákrok len polovičný zmysel.

Čoho si všímať

Vyšetrenie si zaslúži každá zmena na sliznici úst, ktorá pretrváva dlhšie ako dva týždne – červená alebo biela škvrna, vriedok, ktorý sa nehojí, alebo zhrubnutie. Podozrivé sú aj bolesť pri prehĺtaní trvajúca vyše troch týždňov, pocit cudzieho telesa v hrdle, uvoľnenie zubov bez zjavnej príčiny, krvácanie z úst a zväčšená uzlina na krku. Nádory ústnej dutiny sa pritom zachytia najľahšie práve pri bežnej zubnej prehliadke, čo je dobrý dôvod, prečo ju neodkladať.

Prevencia

Najúčinnejšie je zanechanie fajčenia a obmedzenie alkoholu. K tomu patrí kvalitná ústna hygiena, pravidelné zubné prehliadky, kontrola toho, či zubná náhrada dobre sedí, a očkovanie proti ľudskému papilomavírusu, ktoré chráni aj pred časťou nádorov ústnej dutiny a hltana. Kto v ústach raz potenciálne malígnu zmenu mal, mal by chodiť na kontroly dlhodobo.

Zdroje:

• WARNAKULASURIYA, Saman; KUJAN, Omar; AGUIRRE-URIZAR, José M. a kol. Oral potentially malignant disorders: A consensus report from an international seminar on nomenclature and classification, convened by the WHO Collaborating Centre for Oral Cancer. Oral Diseases, 2021, roč. 27, č. 8, s. 1862–1880. DOI 10.1111/odi.13704.
• ČEŠKA, Richard a kol. Interna. 4. prepracované a rozšírené vydanie. Praha: Triton, 2026. 1088 s. ISBN 978-80-7684-489-6.