Symptómy Otravy hadím uštipnutím
Na našom území možno tu a tam naraziť na jeden druh jedovatého hada. Tým je vretenica severná. Pochopiteľne väčší počet jedovatých druhov vreteníc sa nachádza vo všetkých južnejšie položených európskych štátoch. Jedovaté hady sa okrem Antarktídy vyskytujú na všetkých kontinentoch.
Hady sú najaktívnejšie v období párenia. Zvyčajne sa sťahujú do obľúbených miest, kde majú dostaveníčko a vyberajú si tú vhodného druha. Ktorého súčasťou je aj páriaci rituál. Nakoniec sa hadí spári.
Je známe, že jedovaté hady sami od seba neútočia. Tieto živočíchy z radu šupinatých plazov zaujímajú útočné postavenie v momente, keď sa cítia byť ohrození. Človek na ne natrafí, ani nevie ako. Jedinec môže napríklad šliapnuť na takého tvora vo vysokej tráve. Stretnúť ho môže tiež na pláži, v hornatom teréne či v húštine. Podľa štatistík také hadie uštipnutie u viac ako polovici prípadov môže skončiť smrťou.
Jedovaté hady na európskom kontinente
Na európskom kontinente žije niekoľko druhov zmijí. U nás je to vretenica severná. Darí sa jej aj na Slovensku. Jej domovom sú aj ďalšie európske štáty. Samozrejme sa zdržiava tiež na ázijskej pevnine. Tento jedovatý had dáva prednosť oblastiam s lesným porastom (Pasekám, lúkam, stránime a mýtinám), kamenistým terénom a variabilným ekosystémom. Ide o prísne chráneného živočícha. Tento druh z čeľade zmijovitých má uskladnený toxín v orgáne čiže jedových žľazách. Jed sa potom pri stlačení šíri do hadích zubov.
Takáto vretenica severná disponuje síce účinnou toxickou látkou, ale na druhú stranu ide o malé množstvo, ktoré nemá pre ľudský organizmus významne nebezpečnú povahu. V tomto prípade možno poznamenať, že had do tela obete vypustí prinajmenšom jednu tretinu dávky jedu. Avšak pre určitú skupinu ľudí znamená toto uštipnutie rad zdravotných komplikácií. Ohrození sú predovšetkým starší ľudia, deti, chorí či alergickí jedinci. Otrava sa tradične prejaví opuchom a pobledlejší pokožkou v mieste uštipnutia. U niektorých citlivejších osôb sa môžu objaviť pľuzgiere, tmavé škvrny, nepríjemné pocity (bolesti a napätie). Ojedinelé nie sú ani niektoré formy abscesu či zápalu. Otrava sa môže prejaviť zvracaním, hnačkú, pocitom postihnutého dýchania a závažnejšími stavy. Štandardné príznaky ustupujú behom pár hodín. U komplikovanejších prípadov vymiznú otrava hadím jedom až za niekoľko týždňov.
Vretenica rožkatá je z ďalších živočíchov z čeľade zmijovitých, ktorého domovitou je polostrov v juhovýchodnej Európe. Had s týmto prezieravým názvom bol tradične videný v južných častiach Rakúska, v severovýchodnom cípe Talianska, vo Francúzsku aj na iných miestach. Najradšej sa schováva pod krovinaté húštiny, listnaté porasty, rôzne riešené kamenisté pláne. Tento druh zmije sa vyznačuje nižšou koncentráciou jedové látky. Tá sa však do tela obete dostáva vo väčšom množstve, a preto uhryznutie týmto hadom má pre ľudský organizmus fatálne následky. Jed začne účinkovať okamžite. Zasiahnuté miesto opuchne a jed sa postupne šíri do tkanív. Bohužiaľ tento druh toxínu má za následok poruchy hemostázy. Tento proces môže viesť k zákernějšímu stavu, pri ktorom dochádza k zrúteniu celého krvného obehu a navodenie smrti.
Vretenica turecká sa radí medzi najobávanejší hadmi a to vďaka jej extrémnym toxínom. Tento druh plaze dorastá do jedného metra. V prírode sa nájdu aj jedinci, ktorý majú aj cez meter. Táto vretenica vyhľadáva suchšie, kamenitější a křovinatější stanovište. Možno ju nájsť v Turecku a to v juhovýchodnom európskom teritóriu. Okrem toho žije na území západného ázijského svetadielu. Uštipnutie zmijí tureckú dokáže ohroziť ľudský život. Tento jed sa šíri v ľudskom organizmus veľmi rýchlo. Po niekoľkých málo hodinách sa na častiach tela objavujú veľké opuchy. Človek nemôže dýchať. Včasná liečba dokáže zachrániť ľudský život. V tomto prípade človek s takto alergickou reakciou dostane v nemocnici lieky s výraznejším účinkom a poleží si pár dní na jednotke intenzívnej starostlivosti. Potom je prepustený do domácej starostlivosti. Ak by jedinec nevyhľadal ihneď lekársku pomoc, potom u neho môže nastať aj zástava srdca.
Vretenica Minská obýva veľmi pekné súostrovie v azúrovo modrom Egejskom mori. Väčšinou navštevuje lúky s kamenistým reliéfom. Spravidla možno ju vidieť aj v častiach drsnej divočiny obďaleč nejakého vodného zdroja. Tento druh hada nepohrdne ani hromadou rozpadajúce sa prírodných útvarov sa sporadickú vegetáciou. Úkryt si však nájde aj obďaleč múru. Rád sa v istú dobu vyhrieva na slnečných miestach. Len zriedkakedy ho môžu zahliadnuť turisti, lebo žije nočným životom. Ak na neho človek narazí náhodou, mal by sa mu oblúkom vyhnúť. Jeho jed obsahuje extrémne silnú dávku hemotoxinu. Ak sa zasiahnuté osobe nepodá včas účinná protilátka, potom jej životné funkcie začnú zlyhávať. V krajnom prípade nastane smrť. Za isté situácie to môže skončiť aj amputáciou.
Za zmienku stojí tiež vretenica ostronosá, ktorá vyniká unikátnym jedovým zložením. Zmes obsahuje hemotoxiny a neurotoxíny. Uvedené druhy jedu sú pre ľudský organizmus nebezpečné. Avšak sa ľudia nemusia obávať tohto zmijovitého živočícha, pretože má pomalé reflexy a nevykazuje agresivitu. Väčšinou osídľuje územia Pyrenejského polostrova. Prebýva tiež na špeciálnych miestach na africkom kontinente.
Popri tom sa vo voľnej prírode vyskytuje tiež jedovatá vretenica iberská, zmija Levantská a užovka Kapucínská.
Vretenica malá prezývaná stepné má nízku koncentráciu jedu. Z tohto dôvodu ju možno považovať za neškodný druh. Priaznivé podmienky má tento had na niekoľkých lokalitách EÚ.
Jedovaté hady ďalších svetadielov
Vretenica gabonská preferuje miesta, ako sú dažďové pralesy v okolí rovníkového pásu. Tento druh hada dosahuje dvoch metrov a váži niečo málo cez osem kíl. Vďaka špeciálnym vyvinutým zubom vpraví had do obete silný jed zvaný hemotoxin. Tým pádom je možné pokladať väčšinu prípadov nezlučiteľných so životom.
Mamba čierna dorastá v priemere dĺžky tri metre. Niektorí jedinci môžu mať aj dlhšie telo. V prírode sa tento had z čeľade koralovcovitých vyskytuje v amazonských dažďových pralesoch a v južných končinách Afriky. Mamba sa vyznačuje charakteristickým prudkým toxínom, ktorý stojí za efektívnym blokovaniem nerovové činnosti jedinca. Jed v nejednom organizme paralyzuje dýchacie svalstvo a naruší správnu funkciu srdca. Takto otrávené človek umrie zhruba do sto dvadsiatich minút, pokus mu nie je podané hadie sérum. Za situácie, že hadí jed vnikne do artérie, pacient otrave podľahne do niekoľkých málo minút.
Na svete žijú ďalšie jedovaté hady, ktoré ohrozujú mnoho ľudských životov. Menujme náhodne bojgu africkú, Taipan, zmiju retiazkovou, bungara modravého, kobru indickú, zmiju útočnú, bungara páskovaného a krovináře zamatového.
Prvá pomoc pri uštipnutí hadom
Ak človeka uštipne jedovatý had, mal by nielen zachovať úplný pokoj, ale aj obmedziť svoju aktivitu na minimum. Pri tejto situácii sa osvedčila nehybná poloha ležmo.
Je nutné zavolať zdravotnícku záchrannú službu. Tejto aktivity by sa mal radšej zhostiť svedok nehody. Zasiahnutá osoba by sa nemala akokoľvek rozrušovať a mala do seba dostať dostatok tekutín. Dispečerka operačného strediska záchrannej služby zhodnotí po telefóne momentálne okolnosti a odporučí ďalší postup.
Buďto sa pacient dopraví do nemocnice prostredníctvom vlastného dopravného prostriedku alebo vyčká na príchod sanitky. Nakoniec sa mu dostane profesionálnej zdravotníckej starostlivosti.
Prevencia pred uštipnutím
Prevencia by mala byť na prvom mieste. Do voľnej prírody sa hodí vyššia obuv. Ľudia by nemali schválne vyhľadávať rizikové oblasti. Vonku by sa mali správať zodpovedne a ohľaduplne.