Pásomnice

Pásomnice sú parazity a patria do skupiny červov plochých, ktorí parazitujú v čreve stavovcov vrátane človeka. Žijú v čreve svojich konečných hostiteľov a môžu tu narásť do dĺžky od niekoľkých milimetrov až do niekoľko metrov. Človek sa väčšinou nakazí kontaminovanou potravou alebo vodou (napr. zle tepelne upraveným mäsom). Pásomnice odoberajú hostiteľovi živiny, dráždia črevnú sliznicu a vylučujú svoje metabolity. Larvy parazita môžu prechádzať cez črevnú stenu a infikovať ostatné orgány a tkanivá.

Vývojový cyklus pásomníc je charakteristický zmenou hostiteľa, pričom názvoslovie jednotlivých pásomníc orientuje podľa hostiteľa, napr. rybina, psie pásomnice, pásomnica dobytka (pásomnica dlhá), alebo ošípaných. Človek sa požitím vajíčok alebo lariev môže stať nielen medzihostiteľom ale aj konečným hostiteľom vo vývojovom cykle pásomníc.

Pásomnica sa svojou hlavičkou (scolexom) prichytí na stene čreva konečného hostiteľa. Na to majú na hlavičke prísavné štrbiny alebo háčiky. Na hlavičku sa pripájajú články pásomnice. Tieto články pásomnice obsahujú tak samčie, tak samičie pohlavné žľazy. Pásomnice sú teda hermafroditi. Vajíčka po oplodnení dozrievajú v parazitovi. Články pásomnice, ktoré obsahujú zrelé vajíčka, sa od parazita oddelia a sú vylúčené so stolicou. Tieto vajíčka sú potom prijaté medzihostiteľom a v jeho čreve sa z vajíčok vyliahnu larvy.

Príznaky nákazy pásomnicou

Prvými príznakmi ochorenia bývajú často stolicou vylúčené články pásomnice. Dajú sa rozoznať voľným okom a mikroskopom môžu byť preskúmané ešte podrobnejšie.

Priebeh infekcie býva rôzny, časté príznaky sú:

• strata hmotnosti
• bolesti brucha, nadúvanie, nevoľnosť, vracanie, hnačka
• opakované návaly hladu
• podráždenosť, opakované bolesti hlavy

Pôvodca

Pôvodcom ochorenia je pásomnica dlhá (Taenia saginata). Je široká ca. 1,5 cm a môže dosahovať dĺžku medzi 4 a 10 metrami. Na hlavičke pásomnice dlhej sa nachádzajú len štyri prísavné štrbiny ale žiadne prísavné háčiky. Dĺžka života pohlavne zrelého parazita je až 20 rokov.

Je známe zhruba päť tisíc druhov pásomníc, ktoré parazitujú u všetkých skupín stavovcov, najmä rýb a paryb. Niektoré druhy sa môžu usadzovať v pečeni alebo v mozgu, väčšinou ale parazitujú v črevách. Niektoré z najrozšírenejších sú:

• Pásomnica obyčajná (Taenia solium)
• Pásomnica dlhá (Taenia saginata)
• Pásomnica detská (Hymenolepis nana)

Spôsob šírenia nákazy

Dobytok prijme vajíčka pásomnice bezbrannej. Larvy sa vyliahnu v tenkom čreve a prevŕtavajú stenu čreva. Krvou sa dostanú do svalstva dobytka, a tam tvorí úhor, takzvaný cysticerkus. V tomto mechúriku naplnenom tekutinou sa nachádza zárodok hlavičky parazita.

Požitím surového mäsa, napr .. mletého hovädzieho mäsa, sa larvy dostanú do tenkého čreva človeka. Zo zárodku hlavičky sa vytvorí hlavička, ktorá sa prísavnými štrbinami prichytí na stenu čreva a dozrieva na dospelého parazita. Vyvinutie reťazca článkov vyžaduje niekoľko týždňov. Telesné články pásomnice dlhej majú značnú vlastnú pohyblivosť, potom čo sa sami oddelili od zvyšného tela parazita.

Liečba pásomnice

Podávajú sa preparáty niklozamidu a cínu. Niekedy je nutný aj chirurgický zásah.

Prevencia

Dôležité je dostatočne tepelne spracovávanie mäsa. Ak sa mäso zamrazí na minimálne 10 dní, tiež neexistuje žiadne nebezpečenstvo nákazy. Okrem toho sa jatočné zvieratá sledujú v rámci prehliadky mäsa kvôli výskytu parazitov vo svalovine.

Za prevenciu sa dá považovať aj konzumácia cesnaku, ktorý účinkuje proti cudzopasníkom najmä mrliam, škrkavkám, pásomniciam a iným parazitom v našom zažívacom trakte a súčasne pozitívne upravuje naše črevné prostredie.

Pri podozrení na výskyt parazita je potrebný zvýšený hygienicko-veterinárny dozor.