Symptómy Otrava prírodnými halucinogény
Na európskom kontinente sa nachádza široké spektrum prírodných halucinogénov. Tie však nemožno nijako regulovať. Z tohto dôvodu sa tieto verzie drog môže zaobstarať ktorýkoľvek človek. Väčšina prírodných halucinogénov sa užíva ako drogový experiment. Človek niektorú látku jednoducho vyskúša na sebe a zistí aké má účinky a následne sa potom k nej už nevráti. V ojedinelých prípadoch ju môže užiť znova.
Medzi užívateľmi halucinogénov sú aj takí, ktorí uprednostňujú rekreačné užívanie v prostredí rôznych spoločenských akcií. Práve títo ľudia zastávajú určitý životný štýl, ktorý sa v určitom veku mení. Do tejto skupiny spadajú hlavne mladí ľudia, ktorí si chcú užiť nejednu tanečnú zábavu. Popri tom sú tu jedinci, ktorí majú potrebu na týchto akciách fungovať úplne na doraz. V neposlednom rade možno uviesť poslednú skupinu používateľov halucinogénov. Títo ľudia prevažne sú závislí na inom druhu látok, však si nejaký ten halucinogén občas doprajú. Stručne povedané považujú ho za určité spestrenie.
Lysohlávky
Jedným takým halucinogénom sú práve lysohlávky. Ide o unikátne huby rodu stopkovýtrusných. Túto prírodnú podobu drogy poznali ľudia pred mnohými tisícročiami. O týchto hubách sa na našom kontinente začalo hovoriť okolo roku devätnásť päťdesiat šesť. Lysohlávky boli podrobené rozsiahlym výskumom. Zatiaľ sa podarilo popísať vyše sto druhov lysohlávok. Na našom území ich rastie až niekoľko druhov. Vedľa lysohlávky kopijovité zbierajú ľudia tiež lysohlávku tajomnú, moravskú či českú. Česi môžu naraziť veľmi zriedka na lysohlávku modrajúci alebo lesnú. Všetky tieto huby sa užívajú perorálnú cestou.
O lysohlávkách je známe, že rastú takmer všade. Najčastejšie naraziť na ne môžu ľudia v lesoch. Uvidieť sa dajú tiež na stráňach, v trávnatých plochách a mechových podhubiech. Ide o pomerne drobnejšie až stredne väčšie huby. Tie obsahujú účinnú zložku nazývanú psilocybín a psilocín. Táto zlúčenina pôsobí v ľudskom organizme nepredvídateľným spôsobom. O jej účinku sa dá ľahko presvedčiť. Avšak sa dá s istotou povedať, že úroveň účinku je úplne závislá nielen od podanej dávky, ale aj na momentálnom zdravotnom stave a psychickom rozpoložení daného užívateľa. Psilocybín začína pôsobiť zhruba do tridsiatich minút. Jeho vrcholná fáza nastupuje zhruba do hodiny a zvyčajne trvá nejakú dobu.
Táto droga má na svedomí vyslovene nutkavé zívanie, nevoľnosť, rozšírené zreničky, pocity náhleho chladu či tepla. Človek musí absolvovať častejšie návštevy na záchod. Môže ho tiež potrápiť nádcha a nadmerné slinenie. Naviac sa dostaviť môžu bolesti hlavy.
Už pri dávke troch miligramoch zažíva užívateľ lysohlávok niekoľko príznakov. Po prvé človek vníma inak farebne svoje okolie. To skôr vidí v jasnejších farebných odtieňoch. Hudba môže byť pre neho v tejto chvíli prípad oveľa zaujímavejšie. Dostavuje sa aj u neho divné šteklenie v bruchu.
Po požití viac ako tri miligramy tejto drogy je človek schopný vnímať intenzívnejšie farby a obrysové línie. Na každodenné predmety sa pozerá z iného pohľadu. Zrazu sa ocitá v inej dimenzii, pretože okolie okolo neho sa rozhýbe. Pokiaľ jedinec zavrie oči, pripadá mu ako by videl geometrické útvary v dvojrozmernom svete. Prostredníctvom tejto zvýšenej dávky dochádza u človeka ku krátkodobej poruche pamäti, tiež aj k prílivu enormného abstraktného myslenia.
Pri ešte vyššej dávke sa u človeka prejavujú halucinačne stavy a zmyslová synestézia. Osoba značne intenzívnejšie vníma svoje telo i okolie. Človek v tejto fáze nie je schopný žiadneho pohybu ani reči.
V prípade že ide o silnejší dávku tejto drogy, potom užívateľ sa stretáva s vnútorným prežívaním prežitkov. Ďalej možno dodať, že veci k nemu prihovárajú. Taký človek prestáva vnímať skutočnú realitu. Nachádza sa v priestore, kde pre neho čas nie je dôležitý.
Za pomyselnú hranicou možno považovať dávku okolo päťdesiat miligramov. Ľudia majú pocit, že čas je pre nich nekonečný. Samozrejme stretávajú so stavom, ktorý je pre nich nový. Ľudia by nemali prekračovať maximálnu stanovenú dávku (sto päťdesiat miligramov).
Pri ťažších formách intoxikácie je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Tu pacientovi bude podaný liek, ktorý mu uľaví od úzkosti. Lekári mu môžu nasadiť tiež typický antipsychotický liek. Ten efektne utlmí halucinácie.
Kaktus s psychoaktívnou látkou zvanou meskalín
Peyo je vo svojej podstate rastlinka, ktorá v sebe ukrýva unikátnu skupinku alkaloidov. Jej hlavnou zložkou je predovšetkým halucinogén takzvaný meskalín. Ten má silne halucinogénne účinky. Vďaka tejto rastlinke sa človek dostáva do veľmi hlbokého meditačného tranzu. Bezpochyby si musí prejsť tiež halucinačnej fáz. Tento stav nastáva až po prvotnom subjektívnym pocite, ktorý úplne zaplaví človeka. Účinok tejto spomínané látky trvá zhruba niekoľko hodín.
Závrat, úzkosť, zvýšená tepová frekvencia, bolesť hlavy a poruchu trávenia možno považovať za charakteristické vedľajšie účinky meskalínu.
Tomuto druhu kaktusu sa veľmi darí na vyprahnutej texaskej prérii. Rastie však aj na stanovišti a tým je severný cíp Mexika. Zberá sa z neho iba horná časť. Tá sa jednoducho odreže. Korunka kaktusu sa vyznačuje sivozelenými odtieňom. Tieto časti sa môžu konzumovať v surovom stave. Väčšinou prechádza ale sušiacom procesom. Z kaktusu sa vyrába omamná tekutina. Všeobecne rozšírené je aj rozomletie koruny kaktusu. Z peyotlu sa robí tiež čaj.
Po tejto prírodnej látke siahajú rekreační priaznivci drog. Meskalín je stále obľúbený u ľudí zaberajúce sa meditáciou alebo psychedelickým umením.