Symptómy Otrava pasívne jedovatými rybami
Pod morskou a sladkovodnú hladinou sa to len hemží najrôznejšími rybami. Predpokladá sa, že asi okolo päťsto druhov rýb sa vyznačuje typickou pasívnou jedovatostí. Zvlášť tieto ryby stojí jednoznačne za najčastejšou príčinou klasických otráv, ktoré spadajú do špecifickej kategórie. Tou je živočíšny pôvod. Ten možno zo svojej podstaty pokladať za značne nebezpečný, pretože mäso z rýb je pre človeka nenahraditeľným zdrojom bielkovín, vitamínov, stopových prvkov, esenciálnych aminokyselín a omega-3 mastných kyselín. Rybie mäso je ľahko stráviteľné a vyniká prvotriednou kvalitou. Podľa štatistiky sa vo svete priemerne ročne ulovia a tiež vyprodukuje na rybích farmách až sto miliónov ton rýb.
Otrava pasívne jedovatými rybami
Pasívne formy jedovatých rýb majú tú jednu zvláštnosť, že ich jed začína pôsobiť až po konzumácii. Toxín býva obvykle obsiahnutý nielen vo svalovine a vnútornostiach (mlieč a pečeni), ale aj v koži. Toxická látka v tele ryby je aktívna aj po následnej technologickej úprave. V odborných kruhoch sa tejto verzii otravy nijako nepovie ako ichthyosarkotoxismus. Niektoré druhy rýb dominujú svojou osobitou jedovatostí len v určitú dobu. Avšak na výskytu toxicity sa významne podieľa aj lokalita, v ktorej sa ryby pohybujú. Na ich potravinovom reťazci sa objavujú napríklad drobné koralové rybky, ktoré im dodávajú potrebnú jedovatú zložku. Bežne sa tiež stáva, že sa v rybom mäse začína tvoriť vyššia koncentrácia toxických látok. To sa však deje až po smrti príslušnej ryby. Spúšťačom sú vlastne biochemické pochody, ktorých výsledkom sú toxické amíny.
Nebezpečná rybie pochúťka
Ide o najhorúcejší a súčasne nejedovatější ryby, ktoré sa radia do čeľade čtverzubcovitých. Zatiaľ bolo objavených približne dvadsať päť druhov týchto morských živočíchov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v plytkých pobrežných vodách ako Červeného mora, tak i indo-pacifického regiónu. Zaiste sa zdržiavajú tiež v zálivoch alebo v oblastiach lagún s koralovými útvarmi. Ich úkrytom sa stávajú prírodne vytvorené jaskyne v útesoch, veľké huby či morské rastliny. Ako potrava im slúži rozmanití lastúrniky, kôrovce, riasy a ježovky. Nepohrdnú ani koralom.
Tieto druhy čtverzubcov prevládajú vysoko účinným jedom. Ide o tetrodotoxin, ktorý sa hromadí tak v pečeni, tak aj v pohlavných žľazách. Určitý obsah menovaného toxínu sa akumuluje v samičích pohlavných bunkách, tiež aj v mozgu týchto obávaných rýb. Účinok smrtiaceho jedu nastupuje zhruba do niekoľkých málo minút, ale prejaviť sa tiež môže pokojne do trištvrte hodiny. Sprvu dochádza k ochabnutiu svalstva na tvári. Následne sa paralýza šíri ďalej do celého tela. V tomto prípade sa človek udusí pri plnom vedomí. Zatiaľ sa vedcom nepodarilo nájsť vhodnú protilátku. Umelé dýchanie je jediný spôsob, ako možno proti tomuto jedu bojovať. Pacient však na tento dýchací prístroj musí byť napojený včas. Tu ostáva do doby, než úplne pominie efekt jedovaté látky.
Dospelý jedinec má v sebe hrozivú dávku toxínu, ktorý môže usmrtiť až niekoľko desiatok ľudí. Pri prvom náznaku nebezpečenstva je tento tvor schopný niekoľkonásobne zväčšiť svoj objem. Takto nafúknutá ryba sa snaží zmiasť nejedného predátora. Týmto svojim obrannými počínaním mení aj taktiku pohybu. Dostáva sa na hladinu a tu potom pláva bruchom nahor.
Jedným takým zástupcom je aj takifugu. Mäso z tejto ryby je odpradávna využívané ako v japonskej, tak aj v čínskej kuchyni. Japonskí rybári sa v jarnom období vydávajú loviť tohto nebezpečného živočícha. Tento okamih nastáva zvyčajne v období trenia. Miestom lovu je každoročne japonske pobrežie. Ryba fugu sa potom umiestňuje do špeciálnych plávajúcich klietok. Tu sa zdržiava až do jesene. Vo vhodnej chvíli sa potom rozváža do reštaurácií, kde ju pripravujú špeciálne vyškolení profesionáli
Reálne hroziace riziko otravy v dôsledku konzumácie mäsa z morskej parmice
Ryby z čeľade parmicovitých obývajú tropické morské vody. Zatiaľ sa podarilo objasniť cez päťdesiat druhov týchto živočíchov. Ide o ryby, ktoré sa zhlukujú do menších skupiniek. Tie často žijú na dne morí. Morské parmice sa môžu na spodnej čeľusti pochváliť špecificky vyvinutými vidlicovitým fúziky. Tými výborne detekujú potenciálnú potravu. Táto časť tela im skrátka slúži ako hmatový orgán. Ďalším ich charakteristickým znakom je hranatá hlava, vzdialenejšie chrbtové plutvy a nepatrne rozoklaná chvostová plutva. Medzi týmito parmicami sa nájdu druhy, ktorých mäso obsahuje toxín. Táto toxická látka sa nachádza aj v ich vnútorných orgánoch. Po konzumácii takéhoto mäsa sa dostavujú poruchy rovnováhy a koordinácie pohybu. Človeka trápi halucinačné stavy a chorobne smutné depresívne nálady. Vo vážnejších prípadoch nastupuje nepríjemný pocit brnenia v oblasti úst, svalové ochrnutie, veľmi namáhavé a sťažené dýchanie. Tieto príznaky vznikajú nečakane a tiež takým spôsobom aj odznie. Tejto formy otravy sa človek väčšinou nemusia obávať.
Ľahšie otravy vyvolané požraním mäsa makrelovitých rýb
Tento druh rýb sa radí do skupiny dravých morských živočíchov. Jedným takým zástupcom je makrela japonská, ktorá sa pohybuje v tichomorských vodách. Pre túto rybu je charakteristické vretenovité pretiahnuté telíčko. Tento tvor sa od ostatných odlišuje väčšími šupinami v prsnej oblasti. Spravidla sa živí drobnejšími rybkami.
Ak človek pozre staršie mäso z tejto ryby, väčšinou sa u neho potom objavuje ľahšia forma otravy. Tú spôsobujú toxické látky, ktoré vznikajú v rybe následkom búrlivé bakteriálne reakcie. Jed môže obsahovať histamín. Okrem toho možno tu nájsť aj ďalšie zložky, ako je napr. Tyramín, metylguanín, agmatin atď. Po požití takéhoto mäsa čaká jedinca niekoľko zdravotných ťažkostí. Ide najmä o nepríjemnú bolesť hlavy a pocit horúčavy. Pridať sa ešte môže tiež zdurenie nosovej sliznice. Medzi klasické príznaky tejto otravy patrí kýchanie, začervenané miesta na koži, prekrvená sliznice dutiny ústnej a hyperémia spojovky. Všetky uvedené symptómy spontánne ustúpi do niekoľkých málo hodín.
Intoxikácia vzniknutá po konzumácii sladkovodných rýb
Parma, lieň a pleskáč je nebezpečnou sladkovodnú rybou. Tieto druhy rýb sú toxické hlavne v čase trenia. Práve v tomto období disponujú jedovatú látkou zvanou cypridin. Tá vyvoláva v ľudskom tele úpornou nevoľnosť a zvracanie. Samozrejmosťou je aj bolesť brucha kŕčovitého charakteru a veľmi hnačkovitá stolice. Dostavuje sa tiež slabý nitkovitý pulz. Spomínané príznaky po pár hodinách úplne vymiznú. Vo vážnejších stavoch dochádza k akútnemu zlyhaniu obehu, úplne výnimočná nie je ani smrť.
Parma obyčajná je nedravý druh ryby, ktorý preferuje tečúce vody s kamenistým dnom. Meria približne päťdesiat centimetrov a váži v priemere jeden až dva kilogramy. Sladkovodné vody obývajú aj oveľa väčšie exempláre. Tento druh mreny sa pýši patrične štíhlym a valcovitým telom a pretiahnutou prednej časti hlavy. Celkom iste stojí za zmienku tiež mohutnejšie časť papuľky s unikátnymi fúziky. O Parme možno všeobecne povedať, že sa jedná o veľmi aktívnu rybu, ktorá sa združuje do početnejších kŕdľov. V tomto zoskupení zháňa aj potravu. Častokrát vpláva do prúdov, kde vždy nájde niečo na jedenie. Hocikedy si pochutí na mäkkýšoch, inokedy zase na kôrovci či drobné rybke. S vervou sa tiež pustí do larvy nejakého vodného hmyzu. Toxická látka cypridin sa u tejto ryby ukrýva v ikrách. Prvé príznaky otravy môže človek na sebe pozorovať maximálne do šiestich hodín po požití. Vedľa najrôznejších foriem zažívania jedinca obťažuje nadmerný smäd a tiaže na prsiach. V mnohých prípadoch sa objaviť u neho môže šokový stav. Naozaj vo výnimočných situáciách zasiahne človeka smrť.
Tropické ryby produkujúce nebezpečný jed
Za tento typ otravy sú zodpovedné morské ryby, ako je napríklad bodlok francúzska, albula líščí, ploskozubec malonosý, pyskoun francúzska či soltýn barakuda. Tie vynikajú zvýšenou toxicitou. Ide o jed (tzv. Ciguatera), ktorý sa v tele morského tvora v žiadnom prípade nevylučuje, ba naopak sa tu hromadie. Sústreďuje sa v pečeni, tiež aj v ďalších rybích vnútornostiach. Tento termostabilná toxín vyvoláva celú škálu zdravotných ťažkostí. Stačí, aby človek zjedol jedno sústo takého kontaminovaného rybieho mäsa, a príznaky otravy sa ihneď dostaví. Intoxikovaný jedinec pociťuje vedľa štandardných porúch zažívania tiež bolesť kĺbov a nepríjemnú kovovú pachuť v ústach. Postupne sa pridáva kŕč, obmedzenie pohyblivosti končatín a svalov. V krajnom prípade nastáva smrť na základe dychovej zástavy.