Symptómy Jedovaté morské hady
Morské vody sú turistickou atrakciou, ktoré neodolá snáď nikto. Každoročne tu mieri nespočetné množstvo zahraničných návštevníkov, ktorí si chcú užiť najkrajšie pláže, slnko, priezračne čisté more a tunajšie pohodovú atmosféru. Niektorí turisti prichádzajú výhradne za význačnými pamätihodnosťami a rôznymi zaujímavosťami. Pritom si nájdu chvíľu na kúpanie v morských zátokách. Iní volia športovejší zábavu a púšťa sa do potápania. Pred ich očami sa objavuje iný svet plný bohaté a pestrofarebné morskej fauny i flóry. Majú možnosť sa pozrieť na pozoruhodné podmorské objekty, výnimkou nie sú ani náleziská. Potápanie sa uskutočňuje buď individuálne alebo s odborným sprievodom. V každom letovisku sa realizujú kurzy potápania ako pre deti, tak aj pre dospelých. Je tu priestor na to, aby si človek potrebnú výzbroj i vypožičal.
Otrava jedovatými morskými hadmi
Jachting je ďalším vyhľadávaným športom, ktorý sa však radí do adrenalínové kategórie. Ak ľudia plávajú na otvorenom mori, môžu sa zastaviť a danú plachetnici zakotviť. Tu sa im naskytá pozoruhodná podívaná. Posádka si môže dopriať zaslúžený odpočinok. Jachtári si môžu svoje rozpálené telo zvlažiť v mori. V prípade že je jachta unášaná vetrom, možno sa nechať ťahať na lane. Človek bezmocne poskakuje na mori a niekedy zmizne aj pod hladinu. V tomto prípade zhltne aj morskú vodu. Potom sa prudko vynorí.
Populárne sú tiež vodné lyže, ktoré zvládnu aj začiatočníci. Len človek na ne musí mať grif. Stačí si osvojiť správnu techniku. Prv než sa tak stane, niekoľko pádov do mora určite človek absolvuje.
V mori sa dá prevádzkovať aj wakeboarding, kneeboarding, windsurfing, jazdy na vodnom skútri či motorovom člne. Toto prostredie priťahuje priaznivcov športového a rekreačného rybolovu. Rybári môžu loviť z člna či z brehu. V neposlednom rade je atraktívny podmorský rybolov.
Všetky spomenuté vodné aktivity nemusí znamenať len skvelú zábavu. Keď to človek najmenej čaká, môže sa daná situácia plná radovánok a pohody zmeniť aj na nočnú moru. Môžu za to morské jedovaté hady. Tieto živočíchy disponujú veľmi účinným jedom. Pokiaľ tento tvor človeka uhryzne, potom ho neminie otrava.
Jedovaté morské hady
Táto skupina hadov sa prakticky prispôsobila životu v morských vodách. Ide o prekvapivo veľa druhov, ktoré sa pohubují v treťom najväčšom oceáne. Títo morské hady z rádu šupinatých žijú tiež v určitých oblastiach Pacifiku. Medzi nimi sa nájdu aj také druhy, ktoré dosahujú dĺžku až tri metre. Niektorí morské hady bývajú v mori celý svoj život. Nie sú prisposobenie k životu na súši. Keď mu je vyplaví vlna na pobreží, skrátka zahynú. Jedná sa o hady z rodu vodnářovitých. V mori sa tiež skrývajú hady, ktorí vyráža na súš v období rozmnožovania. Niekedy sa na pevninu tieto stvorenia dostávajú, aby sa vyhrievala na slniečku. Tieto miesta vyhľadávajú z istého dôvodu. Tým je lepšie a rýchlejšie trávenie potravy.
Morské hady nedisponujú dýchacím systémom ako primárné vodné stavovce. Ak sa chcú nadýchnuť, musí sa najprv vynoriť nad morskú hladinu. Potom sa ich dýchacie orgán naplní čerstvým kyslíkom. Následne sa zase potopí pod morskú hladinu. V tomto prostredí môžu zostať až šesťdesiat minút.
O týchto živočíchoch z vodnej ríše je známe, že sa vyzliekajú z kože. Tento proces je však častejší než u suchozemských druhov. Okrem toho sú vybavené jedovatými zubami. Hadí uhryznutie je pre ľudí smrteľné. Tento toxín je podľa odborníkov stokrát silnejší ako jed iných suchozemských tvorov. Morské hady nie sú agresívne a útočné postavenie zaujmú až v momente, keď sa cíti byť napadnutí.
Hady z rodu vodnářovitých
Do tejto skupiny sa radia vodnár Peronův, ktorý meria priemerne niečo málo cez jeden meter. Tento morský živočích sa vyskytuje v moriach pozdĺž Austrálie, taktiež vo vodách Juhovýchodné Ázie. Samozrejme objavuje sa aj na ďalších stanovištiach okolo Indonézie, Papuy-Novej Guiney, Filipín a Malajského polostrova. Hlavne vyhľadáva miesta s piesočným dnom a koralovými útesmi. Práve tu sa najčastejšie pohybuje. Za potravu mu slúžia drobné rybky, krevety a iní menší živočíchy.
Vodnár Peronův je typický morským živočíchom, ktorý sa vyznačuje špeciálne vyvinutou pádlovitú chvostovú častí, menší hlavou, uzatvárajúcimi nozdrami a špeciálnú žľazou pre vylučovanie nadbytočnej soli z tela. Jeho neurotoxický toxín dokáže usmrcovať rôzne druhy rýb a rovnako aj teplokrvné stavovce. Jed tohto morského hada napáda bunky srdcového svalového tkaniva.
Vodnár modroskvrnný je morský tvor s dvojmetrovým telom. Tiež sa živia rybkami a disponuje účinným toxínom. Uprednostňuje vody v oblasti Perzského zálivu. Jeho domovinou sú aj ďalšie morské lokality.
Vodnár Belcherův dosahuje dĺžku v priemere okolo jedného metra. Pre tento druh je charakteristické žltkasté sfarbenie. Na jeho tele sa objavujú modrozelené prúžky. Tento živočích sa pod vodu dokáže preháňať neuveriteľných osem hodín. Pri uhryznutie vmiešajú do rany len nepatrné množstvo toxínu. Týmto hadom sú väčšinou napadnutí rybári. Niektorí z nich majú na jed prudší reakciu.
V mori sa to hemží ďalšími jedovatými morskými hadmi, ako je napríklad vodnár dvojfarebný, vodnár černopáskový a vodnár kobrí.
Hady z rodu vlnožil
Prvenstvo vedie ploskochvost užovkový. Jedná sa o morského živočícha z rádu šupinatých, ktorí dosahuje dĺžku približne jedného metra. Jeho telo má unikátné pruhovanie. Tohto tvora z čeľade koralovcovitých možno zahliadnuť vo vodách Tichého oceánu. Jeho najčastejším stanovišťom je pobrežná oblasť okolo Austrálie či súostrovia Nová Kaledónia. Najradšej si pochutnáva na drobných morských živočíchoch. Jeho jed je pokladaný za značne silný. Toxín má negatívny vplyv na nervový systém.
Za zmienku stojí tiež vlnožil Duboisův. Tento druh hada je viac aktívny počas noci. Tiež disponuje vysoko účinným jedom.
Príznaky otravy uštipnutia morským hadom
Po uštipnutí nastupuje bolesť a v priebehu niekoľkých minút sa objaví opuch. V niektorých prípadoch vznikajú pľuzgieriky, nekrózy či tmavšie škvrny na koži. Človeka trápi hnačka a vracanie. Má zvýšenú tepovú frekvenciu. Medzi ďalšie prvotné príznaky sa radí dýchacie ťažkosti. U ťažkých foriem otrav možno predpokladať náhle cirkulačné zlyhanie. Dostaviť sa môžu poruchy srdcového rytmu. Tu a tam trpí postihnutý tiež akútnom respiračnom zlyhaní.
Po uštipnutie morským hadom je na mieste prvá pomoc. Človek sa musí okamžite previesť do zdravotníckeho strediska. Tu je dotyčný pod odborným zdravotníckym dohľadom. Pacient môže dostať špeciálne lieky na upokojenie centrálneho nervového systému a tiež analgetiká. Pokiaľ je potrebné, potom sú mu podané antibiotiká. Podpornú liečbou je potom hadie sérum.