Symptómy Halucinogény v rastlinnej podobe
Modrý lekno je prenádherná kvitnúca rastlina z vodnej ríše, ktorá sa pýši atypickými rozmermi. Listy patrične zatieňujú vodnú plochu, lebo sa jedinečné vznáša na hladine. Táto časť lekna má charakteristickú oválnu podobu. U nej možno ešte podotknúť zaujímavého štítnatého prevedení. Na ich spodnej strane sa nachádzajú rôzne veľké škvrny purpurového odtieňa. Listy mávajú obvyklý priemer okolo pätnástich centimetrov. Oslňujúci bledo modré kvety s bielym stredom v matnom efektu vyrastajú na dlhých stvoloch. Korene lekna sa nachádzajú hlboko pod vodou.
Modrý lekno považujú obyvateľov Egypta za posvätnú rastlinu, ktorá sa v dávnych dobách tešila veľkej obľube. Na základe vedeckého skúmania zachovaných nástenných malieb bolo zistené, že lekná sa hojne používali pri istých rituáloch pomáhajúci zosnulému k prechodu do posmrtného života. Tieto rastliny sa však využívali aj pri iných príležitostiach, ako boli tradičné oslavy. Napríklad je možné ich tiež spájať podľa určitých písomných dokladov s náboženským obřadním či ľudovým tancom. Nemožno si nevšimnúť z tajomných papyrusov, že lekno z rodu Nymphaea slúžil v starovekom Egypte taktiež na medicínske účely. Vtedajší lekári sa uchyľovali k rýdzo prírodným produktom, ako boli výťažky z tejto rastliny. Tie pôsobili ako účinný detoxikant alebo prostriedok proti zápche. Tieto naturálne produkty sa využívali na liečbu mnohých iných chorôb.
Modrý lekno pre svoje halucinogénne účinky sa užíval ako opojná droga. Z listov sa pripravovalo fajčivo. Alebo sa tieto časti ponárali do vína. Z jednotlivých veľkých kvetov sa vyrábal dokonca skvasený nápoj.
Dodnes sú k mání leknové toniká, extrakty v práškovej alebo kapsľové podobe. Zohnať možno i drvené kvety. Z čerstvých či sušených častí lekna možné ľahko a rýchlo pripraviť lahodné čaju. Napríklad extrakt tejto rastliny dodá vínu osobitú chuť. Na trhu sa dá bežne obstarať aj leknínové vykurovadlo.
Najviac psychoaktívnych zložiek obsahujú kvety a puky lekna. Z aktívnych látok možno náhodne menovať prírodné alkaloidy, ako je nuciferin či apomorphin.
Vedľajšie účinky tejto drogy sa u človeka objavujú do tridsiatich minút podľa spôsobu použitia. Prejavy tzv. Nástupné fázy sa veľmi zhodujú s mäkkou drogou zvanou marihuana. O ďalšom štádiu možno prezradiť, že je unikátny. Táto droga má na svedomí euforizujúcí a upokojujúci účinok. Pokiaľ si človek vezme väčšiu dávku, potom sa u neho isto iste objavia ľahšia forma halucinačního stavu.
Zástupca vodných rastlín s psychoaktívní zložkou
Ďalšia halucinogénna droga je druh lekna Nymphaea ampla z čeľade leknínovité. Ide o veľmi starú rastlinu, ktoré sa darí v miestach s mierne tečúcou vodou. Nevadí jej ani vodné plochy s obmedzenou cirkuláciou. Túto rastlinu v našich končinách poznáme pod označením lekno biely. Ten rastie nielen v európskych krajinách, ale aj v severnej africkej časti a na ázijskom kontinente. Stručne povedané je to trváca bylina, ktorá okupuje vodnú plochu na Kaukaze a mnohých iných územiach. Tento druh lekna preferuje hlavne preslnená stanovište.
Rastlina z rodu lekna sa vyznačuje mnohopočetnými kvety v bielom zafarbenie. Tie disponujú extra dlhou okvetné stopkou, ktorá vytŕča nad hladinu. Kvety majú v priemere cez sedem centimetrov. Niektoré exempláre môžu dosahovať skoro dvadsať centimetrov. Tie sú vybavené zaujímavo riešenými žltými tyčinkami. Tie dosahujú zhruba centimeter a možno je tu napočítať minimálne päťdesiat. Maximálne ich tu môže byť až skoro dvesto. Plodom bieleho lekna je kapsula, v ktorej sa ukrýva veľa semien. Zato o leknínových listoch s řapíkatým, vajcovitými až okrúhlym vzhľadom možno povedať, že vyrastajú z mohutného podzemku. Na listoch možno postrehnúť nápadnejšie zubaté detaily a to priamo na okraji. Koreň je zapustený do bahnitého povrchu. Táto zásobná časť rastliny dosahuje dĺžku cca sto centimetrov.
V mayskej kultúre našla táto rastlina početné využitie. Obyvatelia tamojšieho sveta ju používali pri množstve rituálnych praktikách. Rovnako tak s ňou pracoval nejeden mayský medicinman.
V kvetoch rastlín rodu Nymphaea je obsiahnutých niekoľko význačných alkaloidov. Z tejto skupiny je možné náhodne uviesť nornuciferin, apomorphine a nuciferine. V určitej koncentrácii sa tu nachádza aj psychoaktívna účinná látka nymphaein a nupharin. Dodnes sa táto časť rastliny používa na navodenie relaxačného stavu a zážitkov s euforickým rozšírením vedomia.
V súčasnej dobe si ľudia môžu zaobstarať vonný olej v praktickej fľaštičke s objemom desiatich mililitrov. Tento produkt slúži do aromalámp. V špeciálnych obchodoch majú k dispozícii aj balíčky so sušeným bielym leknom. Z týchto kvetov si ľudia môžu ľahko pripraviť afrodiziakálne nápoje. Pre priaznivcov tejto rastliny sú k dostaniu aj semená.Rastlina s halucinogénnymi účinkami zaplavuje lokality s príhodným vlhkým prostredím
Lesknica kanárska je húževnatá tráva z rádu lipnicotvarých, ktorá sa v prirodzenom ekosystéme vyskytuje na vyhranených miestach v Európe, severnom cípe Ameriky či Ázie. Do niektorých krajín bola táto robustnejšie rastlina zavlečená vďaka činnosti človeka. Ide najmä o oblasti južnej časti kontinentov. Dostala sa aj do jednej z najmagickejších krajín, ktorá je povestnou rozmanitosťou a panenskú krajinou. Tou je práve Nový Zéland. Dokonca sa táto tráva z rodu chrastice objavila na úžasnom exotickom mieste, ktoré láka každoročne tisíce turistov. Tie sa na Havaj prichádza baviť, športovať, poznávať miestne kultúrne dianie či len tak relaxovať.
Lesknicu kanársku je najčastejšie možné vidieť v krajine v blízkosti nejakého vodného toku. Môže ísť napríklad o nádrže, plytké mokrade s rákosovitým porastom, zamokrené pasienky a lesy s mokřaditým terénom. Tu a tam táto rastlina vyrastie aj pri mori. Preferuje hlavne zeminu s dostatočnou organickou neživou zložkou. Tieto pôdy môžu byť písčitohlinité alebo skalnaté. Tento druh trávy nepovrhne ani jemnozrnnou štruktúrou povrchu.
Rastlina rodu Phalaris vyniká silnými steblami. Tie sú lesklé a vztýčené. Bežne dorastajú výšok päťdesiat centimetrov. Ideálne podmienky pre rast tejto rastliny umožňujú, že steblá budú oveľa vyššie. Táto časť vyrastá z adekvátnych koreňov. Ploché listy majú tmavo zelené prefarbenie. Vyznačujú sa zašpicatenou plochou lupenité časti listu. Spodná časť listu obopínajúci stonku dominuje týmito vlastnosťami: hladkosťou a úzkym profilom. V niektorých prípadoch dolnej listy sú o málinko drsnejšie. V období kvetenstvo sa objavuje lata. Tá postupne získava červenkastú farbu. Plody tejto rastliny tvorí unikátny obilky.
Táto tráva sa využíva ako droga, ktorá spôsobuje intenzívnú podobu elementárnej zrakovej halucinácie. Tento priebeh má však krátkodobý charakter. Popri tom sa možno stretnúť aj s ďalšími príznakmi otravy, ako je znížená funkcia svalovej koordinácie. Súčasťou intoxikácie sú aj krátke svalové zášklby doplnené o ľahší kŕčové stavy. V ďalšej etape postihuje človeka nevoľnosť. Nakoniec upadáva do veľmi nepokojného spánku.
Droga z tejto trávy disponuje alkaloidy. V popredí vedeckého záujmu stoja halucinogénna látka zvaná bufotenin, tryptamín, 5-Me-DMT a DMT.
Početné rastliny z rádu pandánotvarých
Jedným takým druhom je stromovitá rastlina z čeľade pandánovité. Pre ňu je typická guľovitá podoba koreňového systému. Listy týchto stromovitých rastlín môžu merať cez štyri metre. Spravidla sa z ich vlákien vyrába jedinečné kvalitné produkty, medzi ktoré sa radí rôzne formáty papiera, rohože a laná. Avšak tento materiál tiež slúži v týchto bohabojných končinách ako báječná krytina. Táto rastlina je obdarená početným kvetenstvom. Bezobalné kvety na prvý pohľad vyzerajú ako akási nepravidelná gule. Tá je navyše veľmi ťažká. Plod sa vyznačuje dužinatou štruktúrou.
Domovinou Pandan sú tradične tropické oblasti afrického kontinentu. Tomuto druhu rastliny sa však veľmi darí v relatívne teplom európskom klímy. Väčšinou ho môžu zahliadnuť turisti veľmi blízko krásnych lokalít s morským pobrežím, poprípade na území presýtenej soľnou vodou.
Takýto orech ukrýva halucinogénne látku (DMT). Tieto plody sa používajú vo väčšom množstve a navodzujú stav, ktorý možno opísať ako bezmyšlienkovité a skratové správanie.
Kríková bylina z čeľade ľuľkovité
Duboisie je vo svojej podstate druh vytrvalé krovité rastliny, ktorá sa vyskytuje prevažne na austrálskom kontinente. Ide hlavne o suchšie oblasti. Rastie tiež v ostrovnej krajine v juhovýchodnej Melanézii. Štandardne dosahuje výšku okolo štyroch metrov.
Na tomto druhu kríky vyrastajú eliptické listy, ktoré sú užšieho formátu. Tie v sebe ukrývajú látky v podobe nikotínu, hyoscyamín, skopolamínu či nôr-nikotínu. Koncentrácia týchto zložiek sa veľmi rôznia od jednotlivých lokalít.
Kvety sú atypické s bielym až krémovitým prefarbením a majú zvončekovitý vzhľad. V rozpuku možno zahliadnuť fialové prúžky so žltými peľnice. Duboisie má početné kvetenstvo a jej plod tvorí drobnú bobuľu s fialovo čiernym zafarbením.
Austrálski domorodci od pradávna využívajú listy tejto rastliny. Ako prvý je musí primerane upraviť, aby túto drogu mohli vziať do úst. V opačnom prípade by pre nich bola prudko jedovatá. Práve predpripravená forma drogy vyvoláva v ľudskom organizme nielen halucinácie, ale aj spontánne vzrušenie.