Diabetická noha

Ide o deštruktívne postihnutie tkaniva dolných končatín od členka až k prstom. Ročne sa toto ochorenie objaví asi u 41 000 nových pacientov. Tento stav by ľudia nemali nikdy brať na ľahkú váhu, pretože bez včasnej liečby môže viesť k vývoju závažných komplikácií či dokonca až k amputácii postihnutej končatiny.

Výskyt

Aj keď najviac postihnutými osobami sú diabetici, môže sa tzv. syndróm diabetickej nohy rozvinúť aj u pacientov s gangrénou, ulceráciou alebo po amputácii určitej časti dolnej končatiny. Diabetická noha sa u cukrovkárov vyskytuje asi 17 – 50-krát častejšie, než u ľudí, ktorým diabetes mellitus diagnostikovaný nebol.

Gangréna sa potom vyskytne približne u 4 – 10 % diabetikov a v tomto prípade je amputácia potrebná asi v 1 % prípadov. Pretože diabetici o svojej chorobe vedia, tak sa môžu zamerať na prevenciu, ktorá by mala rozvoju diabetickej nohy zabrániť. Ale bohužiaľ - asi v 15-19 prípadoch je diabetes mellitus diagnostikovaný až vtedy, keď sa pacient stretáva už s veľmi vážnymi zdravotnými problémami, a lekári  sú už nútení pristúpiť k amputácii.

Príčiny vzniku

Hlavnou príčinou vzniku diabetickej nohy u pacientov s cukrovkou je chronická hyperglykémia (zvýšená hladina cukru v krvi), čo obvykle spôsobuje poruchy cievneho a nervového zásobenia.

Ďalšie hlavné príčiny vzniku diabetickej nohy sú dve:

1) Neuropatia

U diabetikov vzniká kvôli cievnym anomáliám pomerne často rozvinutá diabetická neuropatia (ochorenie vlákien autonómnych a periférnych nervov), kedy je znížená citlivosť na vonkajšie podnety a tiež schopnosť spätnej reakcie. Neuropatia je v podstate súhrnom vaskulárnych a metabolických príčin.

2) Ischémia

Ide o znižovanie prietoku ciev, ktoré je spôsobené predovšetkým aterosklerotickými zmenami na ich stenách, a to má za následok nedokrvenie končatín. Tým pádom sa v spojení s poruchami imunitných mechanizmov a so sklonom k ​​pomalému hojeniu rán vyskytujú pomerne často kožné infekcie či dokonca odumieranie tkanív. U diabetikov dochádza k vzniku stenóz a uzáverov periférnych tepien najčastejšie pod kolenom alebo v prípade nediabetikov v stehne.

Príznaky

Diabetická noha sa prejavuje hlavne gangrénou, ulceráciou a rôznymi infekciami. Najčastejšími miestami, kde sa tieto symptómy prejavujú, sú chodidlá nôh, päty, priestory tesne za prstami a palce.

Medzi ďalšie príznaky diabetickej nohy patria:

• strata citlivosti,
• svrbenie či pálenie nôh,
• zmena farby a teploty kože,
• pľuzgiere a rany, ktoré sa nehoja,
• ischemická gangréna,
• neuropatické vredy,
• infekčná gangréna,
• infekcie hlbokých mäkkých tkanív,
• nekróza kože a priľahlých štruktúr,
• osteoartritída,
• osteomyelitída,
• Charcotova osteoartropatia.

Klasifikácia

Na zistenie závažnosti postihnutia dolnej končatiny, rozlišujú lekári dnes jednotlivé fázy syndrómu diabetickej nohy podľa Wagnerovej klasifikácie:

1. stupeň – povrchová ulcerácia, spravidla bez známok infekcie,

2. stupeň – hlbšia ulcerácia, prenikajúca do podkožného tkaniva, väčšinou bez akejkoľvek infekcie,

3. stupeň – hlboká ulcerácia, ktorá preniká do kĺbov a kostí, alebo závažná infekcia (absces, flegmóny, artritída, osteomyelitída),

4. stupeň – lokalizovaná gangréna, napríklad na pätách a pod.

5. stupeň – gangréna celej nohy.

Liečba

Liečba diabetickej nohy musí byť vždy komplexná, multidisciplinárna a individuálna. Tá potom nie je zameraná len na samotné pacientove zdravotné komplikácie, ale je nutné, aby bola cielená aj na ich príčiny vzniku, likvidáciu infekcie a na zlepšenie stavu metabolizmu.

Preto je dôležitou úlohou liečby správna kompenzácia cukrovky, upravenie nutričných, metabolických porúch a nastavenie vhodnej diéty. Okrem toho sa lekári sústredia aj na liečbu vysokej hladiny cholesterolu alebo vysokého krvného tlaku.

Prevencia

Vďaka prevencii je možné až v troch štvrtinách prípadov zabrániť rozvoju diabetickej nohy a následnej amputácii končatiny. Rizikoví pacienti by sa preto mali snažiť dodržiavať správnu kompenzáciu diabetu a pravidelne svoje dolné končatiny kontrolovať, všímať si všetkých rôzných zmen, opuchov, odrenin alebo iných ran a ich rozvoj následne konzultovať s ošetrujúcim lekárom.

comments powered by Disqus