Amputačný, traumatický neurom

Ako amputačný či traumatický neurom sa označuje dezorganizovaná proliferácia, zväčšenie počtu nervových vlákien pokrytých myelínom z pôvodného pahýľa nervu po jeho preťatí. V mieste preťatia nervu tiež rastie počet Schwannových buniek (vytvára myelínovú pošvu okolo nervových vlákien) a fibroblastov (produkujú zložky medzibunkovej hmoty). Vytvára sa tak útvar, ktorý môže byť bolestivý.

Vznik amputačného neuromu

Neurom vzniká po poškodení, preťatí nervu alebo nervového kmeňa a nedôjde k nervovej regenerácii, tj. znovuobnoveniu kontinuity nervu. Objavuje sa za cca 1–2 mesiace po poranení. Môže sa vytvoriť na akomkoľvek poškodenom nervu, tj. aj na orgánových nervoch. Predchádzať vzniku neuromu po poškodení nervu je možné jedine včasným chirurgickým zošitím nervu a obnovením kontinuity. 

K poraneniu sú najnáchylnejšie nervy, ktoré prebiehajú pod pokožkou, sú teda málo kryté.

Nerv je najčastejšie poškodený pri rezných, sečných či tržných poraneniach. Môže ho však spôsobiť aj strelná rana, zlomeniny, vykĺbenie atď.

Existuje škála poranenia nervov podľa ich tiaže

• Neurapraxie je to v prípade, že sa jedná len o poruchu funkcie, tj. vodivosti nervu, kontinuita je neporušená, napr. pri utláčaní nervu.
• Axonotmeza je stav, pri ktorom je nervové vlákno narušené a prerušené. Po poranení dochádza k regenerácii. A to vďaka tomu, že sú zachované nervové obaly.
• Neurotmeza je najťažšie poškodenie nervu, jedná sa o úplné preťatie ako nervového vlákna, tak jeho obalov. Tu už nedochádza k regenerácii, ale môže sa vytvoriť amputačný neurom.

Príznaky spojené s amputačným neuromom

• Bolesti a tlak
• Zatuhnutie a zdurenie v mieste neuromu

Diagnóza

V prípade, že je neurom blízko pokožky a je hmatateľný, je diagnóza jasná. Neuromy hlbšie uložené je možné odhaliť ultrazvukom či magnetickou rezonanciou.

Liečba amputačného neuromu

Amputačný neurom sa môže riešiť excíziou, tj. odstránením vzniknutej hmoty, či neurolýzou (rozrušením), ale vo väčšine prípadov dochádza k recidíve. Volí sa preto postup, ktorý bol publikovaný v roku 1986 Dellonem a Mackinnovou. Metóda spočíva v odstránení koncovej časti neuromu a zanorením pahýľa nervu do svalu.