Genetická daktyloskopia
Genetická daktyloskopia (DNA profilovanie, anglicky DNA fingerprinting) je súbor metód, ktoré umožňujú s veľmi vysokou istotou určiť, či biologická stopa pochádza od konkrétneho človeka, alebo či sú dvaja ľudia príbuzní. Nejde o lekárske vyšetrenie v pravom zmysle – využíva sa najmä v kriminalistike, pri identifikácii obetí a pri určovaní otcovstva.
Na akom princípe funguje
DNA dvoch ľudí je z prevažnej väčšiny zhodná. Existujú však úseky, ktoré nenesú informáciu o stavbe bielkovín a v ktorých sa krátky „motív" niekoľkých písmen DNA opakuje za sebou – tzv. krátke tandemové repetície (STR). Počet opakovaní sa medzi ľuďmi veľmi líši. Každý človek má na danom mieste dve varianty – jednu od matky, jednu od otca.
Laboratórium skúma súčasne niekoľko desiatok takýchto miest (v Európe najmenej tzv. európsky štandardný súbor, v praxi zvyčajne 16–24 miest). Výsledkom je DNA profil – rad čísel, ktoré udávajú počty opakovaní. Pravdepodobnosť, že by dvaja nepríbuzní ľudia mali celý profil rovnaký, je mimoriadne malá. Výnimkou sú jednovaječné dvojčatá, ktoré majú profil zhodný.
Metódu objavil v roku 1984 britský genetik Alec Jeffreys na Univerzite v Leicesteri; v roku 1987 sa prvý raz použila na usvedčenie páchateľa. Pôvodné postupy (RFLP) vyžadovali veľa DNA. Dnes sa DNA najprv namnoží polymerázovou reťazovou reakciou (PCR), takže stačí aj veľmi malá stopa.
Ako prebieha analýza
- Odber vzorky – od osoby sa najčastejšie berie ster bukálnej sliznice (vatovou tyčinkou z vnútornej strany líca), čo je bezbolestné. Zo stôp sa DNA získava napr. z krvi, slín, spermií, vlasov s korienkom, kostí, zubov či kožných buniek na predmetoch.
- Izolácia a kvantifikácia DNA v laboratóriu.
- PCR – namnoženie vybraných STR úsekov.
- Elektroforéza – oddelenie úsekov podľa dĺžky a určenie počtu opakovaní.
- Porovnanie a vyhodnotenie – profil stopy sa porovná s profilom osoby alebo s databázou a štatisticky sa vyjadrí sila zhody.
Ďalšie metódy, napr. analýza chromozómu Y (mužská línia) či mitochondriálnej DNA (materská línia), pomáhajú pri zmesných stopách alebo pri veľmi starom či poškodenom materiáli.
Kde sa využíva
- v trestnom konaní – porovnanie stôp z miesta činu s podozrivými alebo s databázou,
- pri identifikácii neznámych mŕtvych a obetí hromadných nešťastí,
- pri určovaní otcovstva a iného príbuzenstva (aj v občianskoprávnych sporoch),
- v medicíne napr. pri sledovaní úspešnosti transplantácie kostnej drene.
Spoľahlivosť a obmedzenia
Pri správnom postupe je metóda veľmi spoľahlivá. Chyby vznikajú najmä pri kontaminácii vzorky, zmesi DNA viacerých osôb, veľmi malom množstve DNA alebo pri nesprávnom výklade štatistiky. Prítomnosť DNA na predmete navyše neprezrádza, kedy a ako sa tam dostala – preto výsledok vždy posudzuje súd spolu s ďalšími dôkazmi.
Právna úprava na Slovensku
Používanie analýzy DNA na identifikáciu osôb upravuje zákon č. 417/2002 Z. z. Určuje, kedy možno odobrať vzorku, kto smie analýzu robiť (len akreditovanými metódami) a zriaďuje národnú databázu DNA profilov, ktorú spravuje Policajný zbor. Zákon stanovuje aj prípady, keď sa údaje z databázy vymazávajú. Testy otcovstva pre súdne konanie robia znalecké pracoviská; „domáce" testy z internetu súd ako dôkaz spravidla neuzná. S problematikou súvisí odbor lekárska genetika.
Zdroje: Zákon č. 417/2002 Z. z. o používaní analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb v znení neskorších predpisov (slov-lex.sk); Jeffreys A. J., Wilson V., Thein S. L.: Individual-specific „fingerprints" of human DNA, Nature 1985; Rozhodnutie Rady 2008/615/SVV a uznesenie Rady o výmene výsledkov analýzy DNA (európsky štandardný súbor lokusov); ENFSI – DNA Working Group.