Symptómy Otrava oxidom uhličitým
Otrava oxidom uhličitým (CO2) sa v normálnom ľudskom živote objavuje zriedkakedy. Väčšinou k nej ale dochádza v miestach, kde sa tento zdroj využíva na priemyselné účely. Bežne sa s týmto plynom možno stretnúť v potravinárskom priemysle, v rámci spracovateľských procesov v oblasti chémie a farmácie, pri výrobe vína či nápojov.
Ďalej sa oxid uhličitý používa aj pri úprave vody, zmrazovaniu potravín, aplikácii suchým ľadom a intenzívnym ofukovaním. Nezaobídú sa bez neho oceliarske, medicínske a kozmetické odvetvia. Aktívna zložka v podobe oxidu uhličitého sa napĺňa do hasiacich prístrojov a sprejov. Tento plyn sa postupne uvoľňuje pri rozkladných procesoch organických materiálov, ktoré sú uložené v pivniciach, skladoch alebo iných uzavretých skladovacích priestoroch. CO2 vzniká ako vedľajší produkt horenia.
Otrava oxidom uhličitým pri potápaní
Aj pri adrenalínovom športovom potápaní hrozí reálne riziko otravy oxidom uhličitým. Niektorí potápači môžu využívať nesprávny model potápačské výbavy. Tieto šnorchle neúmerne zvyšujú mŕtvy priestor, v ktorom nedochádza k správnemu rozvodu dýchacích plynov. Následkom toho v ľudskom tele nedostatočne funguje odvádzanie oxidu uhličitého. Za otravou však môže tiež stať nesprávna technika dýchania. Spomenúť je možné tiež nadmernú fyzickú záťaž pod vodou či nesprávne použitie vzduchu v kombinácii zmesi plynov pre konkrétny ponor. Na vine môže byť tiež chybné plnenie potápačských fliaš.
Dalo by sa povedať, že oxid uhličitý je bežnou a neoddeliteľnou súčasťou ako prirodzených, tak i biochemických procesov. Istá extrémna úroveň oxidu uhličitého v atmosfére má nesmierny vplyv na zmenu zemskej klímy. Za vysokú koncentráciu CO2 stojí priemyselné a automobilové emisie. Do atmosféry sa oxid uhličitý uvoľňuje z oceánov a zo skládok odpadov. Oxid uhličitý je vlastne akýsi plyn, ktorý oplýva osobitými vlastnosti. V prvom rade je bezfarebný, nemožno ho cítiť a nemá žiadnu chuť. Pri určitej koncentrácii CO2 možno zaznamenať v ústach charakteristickú veľmi miernu kyslastú pachuť. Tento plyn je však oveľa ťažšie ako vzduch, a preto sa v prírode drží pri zemi, na dne jaskýň, šácht či studní.
Reakcie ľudského organizmu
Ľudia prijímajú vzduch prostřednícím horných ciest dýchacích. Ten putuje až do pľúc. Vzduch okrem iného obsahuje kyslík, ktorý sa vstrebáva priamo do krvi. Načo reaguje s červeným krvným farbivom čiže hemoglobínom. Výsledkom toho je potom ďalšia reakcia (bunkové dýchanie). Práve jej produktom je už spomínaný oxid uhličitý, ktorý z buniek tkanív putuje do krvného riečišťa. Tu sa táto látka viaže rovnomerne na krvnú plazmu a hemoglobín. CO2 sa samozrejme rozpúšťa aj v ďalších telesných tekutinách. Vyššia koncentrácia oxidu uhličitého spôsobí jednoducho narušenie uhličitanové rovnováhy v najpohyblivejšiem a najčervenšiem tkanive tela. Tým pádom dochádza k metabolickému stavu tzv. Acidóze. Ak v tele klesne hladina oxidu uhličitého pod normálnu hladinu, potom nastupuje alkalóza.
Bežné príznaky otravy CO2
Človek oveľa rýchlejšie vdychuje a vydychuje vzduch. Túto formu dýchania odborníci nazývajú hyperventiláciou. Je to stav, v ktorom ľudia pociťujú silné tlčenie srdca. Pri tom sa im zvýši tiež krvný tlak. Môžu mať bolesti hlavy. Jedinca môžu potrápiť aj ďalšie zdravotné ťažkosti, ako je napríklad nevoľnosť, zvracanie, otupenosť a kŕč. V tento moment nie je schopný človek myslieť ani sa na niečo sústrediť. Koža takého otráveného človeka býva mnohokrát teplá a opotená. Ak organizmus je vystavený určitej dávke CO2, môže u neho nastať strata vedomia, následne aj smrť.
Neradno podceňovať otravu oxidom uhličitým. Aj za predpokladu, že sa dotknutej osobe darí po zdravotnej stránke dobre. Človek nemusí sprvu na sebe pozorovať žiadne symptómy. Tie často mávajú však pozvoľnejší priebeh, čo potom celkom komplikuje nasadenie liečby.
Prvá pomoc pri otrave oxidom uhličitým
Ľudia by mali ihneď poskytnúť zasiahnutej osobe prvotnú pomoc. Odborníci radia, aby tohto jedinca či skupinu otrávených dostali okamžite z kontaminovaného prostredia. Bolo by lepšie, keby sa na tejto záchrane podieľalo viac ľudí. Pri ktorej by sa ale nemalo zabúdať na bezpečnosť a zdravie iných osôb. Ak odev otrávené osoby horí, potom by ho ľudia mali uhasiť niečím, čo majú pri ruke. Pokojne to môže byť sako, kabát či deka. Inak sa zasiahnutý pacient dá do stabilizačné polohy a zaistí sa mu prísun čerstvého vzduchu. Za istých okolností je výborný aj studený obklad. Ten dokáže spomaliť rozvoj opuchu v dýchacích cestách. Najčastejšie sa umiestňuje na krk alebo na hrudník. Privolať je nutné aj záchrannú službu. V prípade že sa zasiahnutá osoba nachádza v bezvedomí, potom sa pristupuje k oživovacím krokom, ktoré by mali trvať do príchodu lekára.
Prevencia
Spoločnosti by mali poučiť a zároveň aj preškoliť svojich zamestnancov. Očakáva sa od nich tiež nastavenie nápravných aj preventívnych opatrení. Tie povedú k vybudovaniu účinnejšieho vetracieho systému. Firmy budú viac dbať na pravidelnú údržbu a do každej miestnosti, kde sa nachádza zariadenie s CO2 nainštalujú monitorovacie zariadenia, ako je napríklad profesionálny merač oxidu uhličitého. Tento prístroj získava potrebné údaje, vďaka ktorým sa potom vykoná efektívnejšie nastavenie vetracieho systému. Na základe toho ľuďom potom už nehrozia predčasná únava a ďalšie ťažkosti počas pracovnej doby.
Na pracoviskách sa možno stretnúť buď s prenosnými alebo stacionárnymi zariadeniami, ktorých cena sa pohybuje od štyroch tisíc až do tridsiatich tisíc korún. Prvý typ produktu sa vyznačuje dostatočnou pamäťou, jeho súčasťou je aj ľahko čitateľný displej s jedinečným plošným podsvietením, nastaviteľný akustický alarm, softvér či externý senzor. Prenosné modely fungujú na kvalitné alkalické batérie. Stacionárne meracie prístroje majú široký rozsah napájania 9-30Vdc a sú pevne prichytené k danému zariadeniu. Predávajú sa buď trubicové podobe alebo v priestorovom prevedení. Do tejto skupiny patria snímače s výstupom, modely s výstupom a Ethernet a snímača bez výstupu. Existujú aj ďalšie meracie zariadenia, medzi najvyhľadávanejšie a najpredávanejšie patria produkty so zabudovanými senzormi, špeciálne monitory a merače koncentrácie CO2. Tie väčšinou majú infračervený snímač. V ponuke sú zaujímavo riešené indikátory oxidu uhličitého, ktoré pracujú na metóde absorpcie infračerveného žiarenia. Na trhu sú k dostaniu veľmi unikátne riešené detektory CO2, ktoré sú opatrené elektrochemickým, infračerveným, katalytickým a polovodičovým senzorom.
K domácemu využitiu potom môžu poslúžiť detektory CO2, ktorý sa môžu upevniť na stenu alebo voľne stojí. Tento druh má ako optickú, tak aj zvukovú signalizáciu. Jednotlivé modely si môžete kúpiť od päťsto až do jedného tisíca korún. Skvelé sú bezdrôtové senzory, ktorých súčasťou je aj ukazovateľ koncentrácie oxidu uhličitého. Človeka vyjde nejaký taký model zhruba na dvetisíc korún. Niektoré internetové obchody a špecializované predajne majú tiež vo svojej ponuke zaradené štýlovo vyzerajúce zariadenia so sieťovým zdrojom. Tieto modely stoja necelých päť tisíc korún.
Autor: symptomy.sk