Symptómy Koronavírusy
Koronavírus (Coronavirus) je spoločný názov štyroch rodov vírusov patriacich do podčeľade Coronavirinae. Jedná sa o jednovláknové RNA vírusy, ktoré dostali názov podľa ich typického vzhľadu v tvare slnečnej koróny. Sú veľké približne 120 nanometrov a ich genóm má 30 tisíc báz. Je to najviac zo známych RNA vírusov s nesegmentovaným genómom.
Príznaky
Obvyklé ľudské koronavírusy
Obvyklé ľudskej koronavírusy väčšinou vyvolávajú ľahké až stredne ťažké infekcie horných dýchacích ciest. Z človeka na človeka sa prenáša kvapôčkovo pri kýchaní a kašli, úzkym kontaktom s chorým (podaním ruky, dotykom) alebo nepriamo pri kontakte s infikovanými predmetmi. Počas života môžu ľudia prerobiť väčšie množstvo infekcií spôsobených koronavírusy.
Najčastejšími príznakmi ochorenia sú nádcha, kašeľ, bolesť v krku a hlavy, horúčka. Ochorenie trvá väčšinou krátku dobu a počas života ho prerobí väčšina ľudí. Niekedy môžu ľudské koronavírusy spôsobiť bronchitídu alebo zápal pľúc, a to predovšetkým u ľudí s oslabenou imunitou, u starších dospelých a detí.
Ďalšie ľudské koronavírusy
Medzi ďalšie ľudské koronavírusy sa radí vírus SARS, MERS a novo objavený koronavírus 2019-nCoV. Tieto koronavírusy spôsobovali pôvodne infekcie u zvierat. MERS je respiračný syndróm, ktorý sa prvýkrát objavil v Saudskej Arábii v roku 2012 a postupne sa rozšíril aj do iných krajín. Medzi jeho prejavy patrí horúčka, dýchavičnosť, kašeľ, zápal pľúc a býva sprevádzaný vysokou úmrtnosťou. SARS je ťažký akútny respiračný syndróm, ktorý bol objavený v roku 2002. Sprevádzali ho horúčka, zimnica, bolesti tela, zápal pľúc, avšak od roku 2004 už u ľudí nebola zistená žiadna nákaza.
Ochorenie
Spočiatku boli koronavírusy známe len ako pôvodcovia infekcií vtákov a cicavcov. Išlo o jednotlivé druhy rodu Alphacoronavirus. Tieto druhy spôsobovali napríklad infekcie hydiny a ďalších vtákov, avšak tiež domácich zvierat (mačiek a psov) alebo hovädzieho dobytka. Od 60. rokov 20. storočia sa objavili aj u ľudí.
Prenos koronavíru
Koronavírus sa prenáša z človeka na človeka úzkym kontaktom trvajúcom dlhšiu dobu. Ide o tzv. Kvapôčkovou infekciu, ktorá sa prenáša vzduchom a najčastejšie postihuje sliznice dolných a horných dýchacích ciest.
Diagnostika
Diagnostika sa vykonáva na základe nižšie uvedených vyšetrení:
- charakteristický klinický obraz
- anamnéza - údaje o cestovaní do rizikových oblastí
- preukaz zo vzorky z horných a dolných dýchacích ciest a krvného séra
Ako sa chrániť?
Nutné je počínať si tak, ako pri bežnom respiračným ochorení a ako v chrípkovom období:
- vyhýbať sa všetkým, ktorí sú očividne chorí
- dodržiavať hygienické pravidlá
- ak sme v kontakte s ľuďmi, ktorí akútne respiračné ťažkosti majú, potom používať napríklad aj dezinfekciu
- nezdržiava v miestach s väčším počtom ľudí
- tí, ktorí respiračným ochorením trpia, by mali dodržiavať základné pravidlá respiračné hygieny, tzn. pri kašli a kýchaní používať vreckovky (najlepšie jednorazové), pri kýchaní a kašľaní si zakrývať ústa buď paží alebo rukávom, ale nikdy rúkmi!
Prevencia
Proti koronavirům neexistuje žiadne očkovanie. Riziko nákazy je možné znížiť dôkladným umývaním rúk, vyhýbaním sa dotykom nosa, úst alebo očí nemytými rukami, vyhýbaním sa úzkemu kontaktu s chorými. Riziko kvapôčkovej nákazy sa dá znížiť používaním ochranných masiek alebo respirátorov.
Liečba
Žiadna liečba zatiaľ neexistuje. Väčšina infekcií obvyklými ľudskými koronavírusy samovoľne odznie aj bez liečby. Vo vážnejších prípadoch je možná liečba symptómov (liečba bolesti, horúčky a pod.)