Symptómy Jedovaté živočíchy v mori
Slovo dovolenka v nás evokuje pohodu, relaxáciu a romantiku. Niektorí ju trávia poznávaním kultúrnych a prírodných pamiatok, iní zasa volí aktívnejší formu zábavy. Obľúbené sú aj adrenalínové športové aktivity. Pri všetkých tých veciach si ľudia urobia čas tiež na skvelý gastronomický zážitok. Medzi ľuďmi sa nájdu aj jedinci, ktorí sa s veľkým nadšením vydávajú prebádávať pestrý podmorský život.
Takéto vodné dobrodružstvo nemusí skončiť dobre, pretože v morskej vode číha relatívne často veľa smrteľne nebezpečných nástrah. Tie si samozrejme v mnohých prípadoch ľudia ani neuvedomujú. Stačí naozaj malá nepozornosť a razom človek pocíti nepríjemné uhryznutie či pichnutie. Bežne môže ísť aj o zahnutie. Za tým stojí morská stvorenia plná toxických látok. Tie sú spravidla menšieho vzrastu a výborne sa maskujú. Pri nechcenom ľahkom dotyku sa títo tvory veľmi účinne bráni.
Elementárne otravy spôsobené ostatnými morskými živočíchmi
Jedným takým zástupcom je väčšia skupina živočíchov. Ide o mechúrniky, ktorí na chápadlách majú k dispozícii dorastajúci knidocyty. Tieto bunky môžu pokrývať aj celé telo pŕhlivca. Vo svojej podstate ide o jednobunkový jedový aparát, v ktorom sa skrývajú jedové žľazy. Práve v ich vnútri možno nájsť špirálovito stočené vlákenka. Tie sú na konci opatrené vskutku tenkými hrotmi. Pri najmenšom podráždení týchto výbežkov dôjde automaticky k prudkému vymršteniu páliacich buniek s harpunovitými vláknami. Tie sa zabodnú do obete a začnú vylučovať jedové látky. Ide o veľmi aktívnu toxickú zmes, ktorá je zložená z nízkomolekulárnych látok (peptidov a glykoproteínov). Tento jed spôsobuje lokálnu reakciu. V skutočnosti dochádza nesmierne bolestivému požahnutí. Zasiahnuté miesto na tele sa prefarbite do červena, niekedy môžu naskočiť aj pľuzgieriky. Napríklad na sliznici môžu vzniknúť vredy, pre ktoré je typická akútna bolesť. Ulcerácia sa hojí veľmi ťažko. Popri tom sa prejavujú aj ďalšie reaktívne stavy.
Preto než sa ľudia vydajú na dovolenku, mali by sa starostlivo zoznámiť s jedovatými živočíchmi pobytom v danej lokalite morských vôd, ktorú plánujú najbližšom čase navštíviť. Predovšetkým by sa mali zaujímať o pravdepodobné stanovište týchto tvorov. Preštudovať sa im oplatí tiež jej vzhľad.
Je veľmi dobré tiež poznať, ako sa pri takých nehodách má človek zachovať. Tu sa práve odporúča udržať si chladnú hlavu. V týchto tropických a subtropických oblastiach nebýva dostupná lekárska starostlivosť. Tá je zvyčajne situovaná v pomerne zle dostupných miestach. Preto väčšina turistov zasiahnuté toxínom sa musí spoliehať výhradne sama na seba. Na ošetrenie rany im slúži základné hygienické prostriedky a najdostupnejšie lieky. Preparáty s protilátkami sú tu k dispozícii len zriedka. Väčšinou sa uplatňuje systematická terapia podľa konkrétnych symptómov.
Mechúrnik čiže obávaná mechúrovka portugalská
Mechúrovka portugalská spadá do kategórie jednoduchých foriem živočíchov z morskej ríše. Tento podivuhodný tvor je veľmi nebezpečný. Jedná sa o zástupcov pŕhlivcov a to z triedy polypovce. Do povedomia sa mechúrovka portugalská dostala vďaka svojej výnimočnej štruktúre. Tento pŕhlivec z rádu trubýšů je vlastne tvorený istými špecializovanými organizmy vytvárajúce kolónie. Aj z tohto dôvodu možno jeho priehľadné telo pokladať za niečo unikátne. Mechúrovka sa vyznačuje pozoruhodným vzdušným mechúrom. Ide o dutý plavák, ktorý je prakticky vyplnený plynom. Túto časť tela možno uvidieť, ako sa mierne pohojdáva na hladine. Jeho spodná časť je vybavená dlhšími trsy jedovatých ramien. Tie plávajú pod vodu a meria desiatky metrov. Tieto dlhé vlákna najprv omračujú a neskôr aj usmrcujú danú korisť.
Tento živočích dostal prezývku "modrý portugalský bojovník". Jeho domovinou je Atlantický oceán. Zčistajasna spolu s prúdmi pripláva do relatívne pokojných vôd Stredozemného mora. Každoročne je zaznamenaný vyšší výskyt týchto tvorov pri pobreží. Ich popŕhlenie je v mnohých prípadoch smrteľné. Mechúrovka má jediného predátora a tým je oceánsky druh korytnačky (kareta obyčajná).
Vlákna medúzy mechúrové portugalskej sú zložené zo špeciálnych buniek. Tie obsahujú pŕhlivé formy baktérií, ktoré pri kontakte s ľudskou kožou majú na svedomí nasledujúce ťažkosti: začervenanie kože, silnú a vytrvalú bolesť, asystóliu a poruchy dýchania. Zväčšovanie lymfatických uzlín možno považovať tiež za prvotný príznak otravy. V niektorých prípadoch môžu nastať prudší alergické pochody. Ohrození sú obzvlášť citlivejší jedinci, u ktorých sa môže objaviť zvýšená telesná teplota, akútne obehové zlyhanie, srdcové či pľúcne ťažkosti. Záleží však na tom, koľko jedu sa do ľudského organizmu vôbec dostalo. Pri vážnejším zasiahnutí je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. To platí aj pre situáciu, keď symptómy neustupujú a prejavujú sa často nové verzie príznakov.
Poskytnutie prvej pomoci
Ak bola osoba poranená trubýšem, potom je najlepšie, keď sa z kože odstráni drobné zvyšky jedovatým vlákien. To sa vykonáva za pomocou vhodného nástroja. Poslúžiť k tomu môže pobrežné piesok. Zasiahnuté miesto sa opláchne vodou. Pochopiteľne vhodnejšie je slaná voda. Dané miesto sa omýva najprv studenou a potom horúcou vodou. Tento postup sa niekoľkokrát opakuje. Niektorí uprednostňujú vínny ocot. Začervenaná koži sa ľaduje.
Štvorhranka z triedy pŕhlivcov
Ide o druhy živočíchov, ktoré v konkrétnych situáciách môžu ohrozovať ľudský život. Obyčajne žijú v tropickom podnebnom pásme. Najviac sa ich pohybuje v najteplejšom svetovom oceáne. Vyskytujú sa však aj vo vodách západnej časti Tichého oceánu. Zahliadnuť je možno tiež v chladnejších morských vodách. Tento tvor meria okolo dvadsiatich piatich centimetrov a jeho telíčko vyniká istú netypickú neprobarveností. Za postrehnutie stojí tiež jeho neprehliadnuteľný vzhľad. Táto stvorenia sa zvonovitým klobúkom majú dlhšie chápadlá.
Najznámejším a najjedovatejším predstavitelom tohto druhu je štvorhranka smrteľná. Mnohí ju poznajú aj pod názvom morská osa. Tento žahavec z rodu čtyřhranek má svetlo modrý odtieň, niektoré exempláre dominujú transparentne prefarbeným telíčkom. Morský živočích z čeľade chirodropidae dorastá do veľkosti cca dvadsiatich centimetrov a je vybavený niekoľkými až troch metrovými vláknami. Tie sú opatrené veľkou kopou páliacich buniek. Tento druh Štvorhranky sa dokáže po mori pohybovať okolo štyroch uzlov. Ako potrava ju slúži kôrovce či drobnejšie rybky. Štvorhranka smrteľná sa v hojnom meradle objavuje v oblasti malebných zátok a menších vodných tokov hlavne po dažďových zrážkach. Ide o pokojná miesta pri pobreží, do ktorých sa dostáva v dôsledku prílivových vĺn. V prípade väčšieho výskytu sa praktizuje uzavretie danej časti pláže. Ide o preventívne opatrenie. V tejto situácii by ľudia nemali vystrájať v týchto morských vodách. Ak sa k tomu kroku niekto uchýli, tak jedine so zodpovedajúcim úborom. Jed tohto tvora je vysoko účinný a spôsobuje nielen intenzívnejšiu pálčivú bolesť a viditeľný opuch, ale aj akútne obehové zlyhanie tzv. šok a nečakané kŕčové stavy. Okrem toho dochádza k poruche činnosti centrálnej nervovej sústavy a náhlemu úmrtiu.
Včasná prvá pomoc pri napadnutí tohto druhu pŕhlivca rozhoduje o živote či smrti jedinca. Ako prvý je potreba ranu dokonale vyčistiť napríklad vínnym octom. Ďalej sa postihnutej osobe dostane neodkladnej starostlivosti v podobe resuscitácie. Je dobré zavolať na tiesňovú linku. Človek však v tejto chvíli ešte nemá vyhraté.
Štvorhranka útočná je ďalší zástupca rodu čtyřhranek, ktorý stojí za vážnejšími formami otráv. Toxín tohto stvorenia dokonca môže mať po niekoľkých málo minútach na svedomí smrť jedinca. Otrava sa lieči anestetikami, prípadne extrémne účinnými preparáty.
Štvorhranka Barnesova je drobný živočích, napriek tomu dokáže svojimi pŕhliacimi bunkami navodiť priebehu niekoľkých minút smrteľne nebezpečný stav, pri ktorom srdce nepracuje tak, ako by malo. Táto komplikácia stojí za celým radom úmrtia. Ak sa človek podrobí liečbe, nemusia sa obávať nejakých vedľajších účinkov. Ovšem nevyhne sa niekoľkodňové návšteve na oddelení intenzívnej starostlivosti. Tu sú mu podávané lieky proti bolesti. Zdravotnícky personál pozorne sleduje jeho srdcovú činnosť. Pod dohľadom je aj pacientovo dýchanie. Až v jeho tele účinky jedu úplne odznie, potom je prepustený do domácej starostlivosti. To môže trvať niekoľko dní až týždňov.
Štvorhranka Barnesova má zhruba od jedného do dvoch centimetrov. Jej tenká chápadlá môžu dosahovať až meter. Povrch telíčka tvorí jedinečné bodky prefarbené do červena, v ktorých sa nachádza organely.
V neposlednom rade možno spomenúť aj Štvorhranku trojitou, ktorá v dospelom veku dosahuje dvoch centimetrov. Pre tento druh je príznačný širší zvonovitý klobúk posiaty drobnými bradavičnatými útvary. Táto časť tela má dômyselný ochranný charakter. Cez neho sa dostáva toxín do tela obete. Tento živočích sa pohybuje za pomocou chápadiel. Tých má až dvanásť. K orientácii mu slúži špecifické oči, vďaka nim je schopný rozlíšiť svetlo od tmy. Na jeho tele možno nájsť dva základné typy zmyslového orgánu. Prvý vynikajú svoju jednoduchosťou, druhé sú zložené z šošovky, sietnice a rohovky. Takéto exempláre je možné zahliadnuť v časti Pacifiku. Za denného svetla sú zalezení niekoľko centimetrov pod morskou hladinou, v priebehu noci sa vydávajú preskúmavať dno mora.