Jedovaté ryby

Nebezpečné živočíchy možno najčastejšie stretnúť na dovolenke. Nejeden takýto exemplár obýva morskej vody. V ohrození môžu byť ako samotní plavci, tak i potápači. Stačí malá nepozornosť a na svete je škaredá nehoda. Tá môže skončiť veľkými zdravotnými problémami, v krajnom prípade aj smrťou. S príchodom letných dní dochádza k nárastu týchto tragédií. Podľa štatistík sa stáva každoročne tisíce prípadov otráv, ktorý majú na svedomí jedovaté živočíchy.

Jedovaté ryby

Otrava jedovatými látkami produkujúce paryby a ryby

Paryby a ryby sú výnimočná stvorenia z vodnej ríše. Títo stavovce môžu spôsobovať aktívnu formu intoxikácie. Jed im v prvom rade slúži ako akási obrana pred potenciálnymi predátormi.

Zástupcovia aktívnych jedovatých parýb

Tieto druhy rýb disponujú jedovým aparátom. Ten má v mnohých prípadoch ostnovitou podobu. V mori sa preháňa viac ako dvesto druhov týchto jedovatých starobylých rýb. Tie sa vyznačujú rôznou toxicitou.

Paryby z čeľade trnuchovitých sa radí medzi raje. Tento živočích sa vyznačuje typickým jedovatým tŕňom, tiež aj unikátnym prispôsobeným telíčkom a osobitým prirodzeným pohybom. Jeho vylučujúcí jed obsahuje batoidotoxin. Ide o veľmi jedovú zložku spôsobujúcí zvýšenú bolestivú reakciu. Tento tvor nemá agresívnu povahu. Ak na neho potápači v mori narazí, potom sa necháva od nich pohladkať či nakŕmiť. Ak však vycítia nebezpečenstvo, potom sa začne dômyselným spôsobom brániť. Dlhým chvostom s ozubeným ostňom môže zasiahnuť akékoľvek miesto na ľudskom tele. Takto vzniknutá rana sa pomaly hojí a navyše býva značne bolestivá.

Paryby z čeľade trnuchovitých sú v skutočnosti veľkou skupinou živočíchov. Veľmi stručne povedané, jedná sa vskutku o niekoľko desiatok druhov. Doteraz sa odborníkom podarilo popísať až sedem čeľadí. Do tejto kategórie patria trnucha modroskvrnná a trnucha americká. Prvý uvedený jedovatý druh paryby zvyčajne dorastá sedemdesiatich centimetrov a váži zhruba tridsať kilogramov. V mori sa však môžu pohybovať aj väčšie jedinci. Trnucha modroskvrnná sa ukrýva mnohokrát pred žralokmi v skalných štrbinach. Spolieha tiež na jedinečne vytvorenú skrýšu v piesku. Tohto živočícha možno vidieť ako vo vodách Červeného mora, tak vo vodách Tichého a Indického oceánu. Tu sa popredne živí drobnými mäkkýše, rybkami a červami.

Zato trnucha americká môže dosahovať veľkosti až dvoch metrov a jej hmotnosť potom činí niečo málo cez sto tridsať kilogramov. V tomto prípade je samica väčšia ako samec. Väčšinou žije tento živočích osamotene, ale nerobí mu problém sa zhlukovať do veľkých kŕdľov. Jedná sa o dravú jedovatú parybu, ktorá si s radosťou pochutná na malých bezstavovcov tvorečcích. Jej domovom obvyklé býva morské dno západnej časti Atlantického oceánu. Trnucha americká sa pohybuje na území s dostatočne piesočnatým dnom, taktiež v lokalitách koralových útesov a na miestach pokryté morskou trávou.

Za zmienku stojí tiež trnucha všeobecná, ktorá je o päťdesiat centimetrov väčšie než predchádzajúce druh. Tento tvor je tiež pre človeka nebezpečný, pretože má niekoľkých centimetrový jedový tŕň. Spomínané morské stvorenia vyhľadáva predovšetkým bahnité alebo piesčité morské dno. Na týchto miestach cez deň leňoší a v noci je tu najaktívnejší. Zvlášť v túto dobu zháňa potravu v podobe rybiek a drobných živočíchov.

Paryby z čeľade mantovitých dosahujú zaujímavých rozmerov. Tieto živočíchy sú vybavené chrbtovou plutvou a dlhším chvostom. Na tele im nechýba tiež jedový tŕň. Jednou takou paryby je aj Siba severná, ktorá váži cez dvadsať kilogramov a dorastá až sto dvadsať centimetrov. Dospelý jedinec má rozpätie sto desať centimetrov. Nie je žiadnou výnimkou, že táto morská ryba môže dosahovať oveľa väčších rozmerov.

Okrem tohto živočícha možno uviesť tiež sibu deskozubou. Podľa odhadov má asi stopäťdesiat centimetrov a disponuje jedovým tŕňom.

Paryby z čeľade chimérovitých sú príznačné vyššie chrbtovou plutvou s tŕňom, ktorá je dômyselne prepojená s jedovú žľazou. Okrem toho táto stvorenia majú pretiahnuté telíčko, väčšie prsné plutvy a bičovitý súmerný chvost. Nemožno si nevšimnúť ani veľké hlavy s očami. Takým zástupcom z rodu chiméra je aj druh morskej paryby (chiméra hlavatá). Tento živočích sa pýši osobitým prefarbeniem v istých častiach tela. Menovaný morský tvor meria až jeden meter. Boli však objavené aj väčšie exempláre. Tento druh paryby trávi väčšinu času v menších kŕdľoch a žije v najväčšom oceáne. Jeho domovom je tiež druhá najväčšia morská plocha. Tým je Atlantický oceán. Pohybuje sa v hĺbke do sto metrov. S týmto druhom sa človek stretnúť môže len výnimočne. Ale napriek tomu je nutné poznamenať, že toxín chiméry vyvoláva bolestivé zranenia.

Zástupcovia aktívnych jedovatých rýb

Do tejto sekcie sa radí ryby z čeľade ostnatcovitých, ktorí sa vyznačujú jedinečnými znakmi, ako je napr. pretiahnuté telíčko. Táto skupina rýb má dve chrbtove plutvy a análná plutva s dvoma tŕňmi a množstvom mäkkých lúčov. Prvá chrbtová plutva je vybavená niekoľkými tŕňmi, zatiaľ čo druhá plutva disponuje určitým počtom mäkký lúčov. Ryby z tejto čeľade vynikajú jedovým aparátom, v ktorom sa tvorí jed zvaný trachinidotoxin. Táto jedová zložka obsahuje spravidla bielkovinu, anorganické látky, uhľohydráty, lipidy atď.

Typickým predstaviteľom tejto čeľade je práve ostnatec. Tento morský živočích sa zdržiava v miernom teplotnom pásu. Ľudia ho môžu uvidieť v pobrežných vodách (Čierneho, Stredozemného a Baltského mora) a pri východnom pobreží najväčšieho svetového oceánu. Tu si hľadá úkryty v piesku. Tú číha na vhodnú korisť a v momente prekvapenia na ňu rýchlo zaútočí. Ide však o druh ryby agresívnejší a útočnejší. A ak ho niekto nechtiac vyruší, je schopná promptne zareagovať. Zasiahnuté miesto sprevádza intenzívnejšie bolesť a koža je tu prefarbená do červena. U niektorých pacientov pretrvá tento prejav aj niekoľko dní. Táto forma otravy sa ďalej prejavuje zvýšenou telesnou teplotou, pocitom veľmi nepríjemného chladu, bolesťou hlavy či poruchou vedomia. Nastať môžu aj vzácnejšie podoby intoxikácie, medzi ktoré tradične patria poruchy srdcového rytmu a opakované záchvaty rôzneho charakteru. Na toto poranenie veľmi zriedka umiera jedinec.

Ryby z čeľade ropušnicovitých sú ďalšie skupinou morských živočíchov, ktorí vynikajú osobitým jedovým aparátom. Ich jedové žľazy sa nachádzajú na niekoľkých miestach (v prsnej, hřební a ritné plutve). Jedové žľazy produkujú veľmi silný toxín tzv. Scorpaenotoxin. Ide skrátka o viskóznu tekutinu bezfarebné povahy, ktoré postupne počas niekoľkých hodín stráca svoj pôvodný účinok. Tento jed navodzuje silnú pálčivú bolesť. Okolie rany veľmi rýchlo opuchne a sčervená. V konkrétnych prípadoch môže pokojne nastať zložitá reakcie. Človeka zasiahne slabosť či mdloby. Tento stav môže skončiť kolapsom.

Ropušnice škvrnitá je zástupcom tohto zaujímavého dravého druhu, ktorý žije vo vodách Atlantiku. Pritom ide o samotárskeho živočícha, ktorý sa púšťa na lov väčšinou v nočnú dobu. Cez deň sa kamufluje. Tento morský tvor navštevuje dno a plytčiny, ale je schopný sa potopiť do hĺbky až osemsto metrov. Tu dokáže prežiť. Pochutnáva si na drobných živočíchoch. Nerobí mu problém zožrať morského kraba či garnáta. Mimo tohto morského stvorenia existuje aj ropušnice všeobecná. Táto ryba dokáže prežiť v hĺbke vyše dvesto metrov. Preferuje skalnaté alebo kamenisté morské dno.

Ďalším zástupcom z rádu ropušnicotvární je perutýn. Tento druh ryby sa označuje hrozivým zjavom. Jeho telíčko je výrazne farebne pruhované. Ešte tiež sa pýši predĺženými lúče v oblasti chrbtovej a prsné plutvy. Vyzdvihnúť u neho možno toxín, ktorý sa podobá hlavne svojím zložením jedu obávaného suchozemského plaza. Nebezpečným stvorením je perutýn ohnivý. Dospelý jedinci meria zhruba tridsať centimetrov a sú silne teritoriálne založení. Tieto najnápadnejšie netvory oceánu prevažne žijú v plytkých morských vodách, prípadne v oblastiach s koralovými útesmi. Ide najmä o indicko-pacifický oceán. Samčekovia tohto druhu Perutýnu majú agresívnejší povahu. Ak človeka zasiahne jedový tŕň tejto ryby, potom toto zranenie je veľa bolestivé. Neurotoxické látka vyvoláva nevoľnosť a zvracanie, prípadné aj prudké alergické reakcie. Pre tento prípad sa človeku nasadzujú antibiotiká a analgetiká. Ako prvé sa ale vykoná potrebné opatrenia. Namiesto sa ponorí do vody s teplotou štyridsať päť stupňov Celzia. Toto ošetrenie dokáže naštartovať proces inaktivácie proteínových toxínov.

Ryby z čeľade odrancovitých sú morské živočíchy, pre ktoré je typické dokonalé maskovanie. Perfektne splývajú s okolitým morským prostredím. Tento druh rýb má na svedomí peknú riadku ľudských životov. Jeho jed je silne toxický a obsahuje obzvlášť látky (cytolytickej a mitotické toxíny). Okrem toho sa jed skladá aj z kardiotoxinů a neurotoxínov. Otrava týmto živočíchom sa prejavuje zdravotnými ťažkosťami, ako je napríklad silnejší bolesť v mieste zasiahnutia, postupujúcí opuch a niekoľkodňová nevoľnosť. U pacienta sa volí rovnaký postup ako v predchádzajúcom prípade. Lekári u vážnejších stavov pristupujú k chirurgickému zákroku, aby odstránili nekrotické ložisko.

Takúto smrteľne jedovatú rybou s ojedinelými mimikry je odranec pravý. Proti tejto forme jedu existuje protijed, ktorý sa pochopiteľne musí pacientovi podať do niekoľkých málo hodín. Na morskom dne sa pohybuje odranec smrtiací s extrémne silným toxínom.

Vody morí brázdia aj iné aktívne jedovaté ryby. Dajme tomu že ide o rybky z čeľade bodlokovitých, králíčkovcovitých, nebehledovitých, okounovitých a vrankovitých.

 


 

comments powered by Disqus