Symptómy Jedovaté mäkkýše - homolice
Morske vody ponúkajú širokú škálu vyžitia od vodného lyžovania, jazdy na vodnom skútri, motorovom člne, jachtingu, raftingu cez surfing, windsurfing a kitesurfing až po skoky z vysokej skaly do vody, plávanie, potápanie a šnorchlovanie. Toto prostredie neprináša len radostné zážitky, ale vie nás nepríjemne prekvapiť. Tieto nemilé udalosti vznikajú vo väčšine prípadov z neznalosti tunajších vôd, ktoré so sebou prináša rad úskalí a nebezpečenstvo. Jednou takou hrozbou sú homolice.
Otravy spôsobené nebezpečnými mäkkýšmi
Tieto živočíchy z čeľade homolicovitých možno vo svojej podstate pokladať za istý druh morských ulitníkov, ktorý žije spravidla v teplejšom oceánskom klímy. Ide najmä o vody tropického a subtropického pásu. Nebezpečné druhy homolic sa práve vyskytujú v juhozápadných vodách Tichého oceánu. Zatiaľ odborníkom sa podarilo popísať niekoľko stoviek druhov, každý rokom sú objavené ďalšie tvory z rodu Conus. Avšak človeka ohrozuje len pár druhov. Tie spôsobujú väčšinou ťažšie formy otráv. Ide napríklad o svalovú paralýzu. Medzi hlavné príznaky otravy sa radí aj lokálna bolesť, začervenanie poraneného miesta, zvracanie, zvýšená teplota a dráždivý tračník. Pri vážnejších intoxikáciách potom nastupuje zastavenie dýchania pri obrne hlavného dýchacieho svalu. Dochádza k náhlemu úmrtiu.
Homolice disponujú špeciálnymi hrubostennými schránkami nápadne sa podobajúce kuželovitému tvaru. Tieto unikátne ulity majú pozoruhodné povrchové zafarbenie, ktoré sa líšia od inak nevídaných druhov morských živočíchov. Títo draví tvory sú veliace aj niekoľko centimetrov. Medzi nimi sa nájdu exempláre dorastajúca až cez dvadsať centimetrov. Telo homolic je rozčlenené na hlavu, nohu a zažívací vak, ktorý je dômyselne ukrytý v nádhernej tvarované a prefarbené ulite.
U týchto stvorenia možno vyzdvihnúť aj ich osobitý jedový orgán, ktorého súčasťou je unikátne riešené zatiahnuteľné chápadlo a zúbky, ich primárnou funkciou je aktívny lov. Špecializovane vyvinuté zuby prakticky fungujú ako akási lovecká zbraň, ktorá dokáže vpravovat do tela obete toxín. Tento jed začína pôsobiť veľmi rýchlo a účinne. Jedná sa o úplne jedinečné biologické formy látok, k najznámejším z nich sa radí conotoxiny.
V prípadoch kedy človeka bodne homolice a začnú sa u neho prejavovať prvé príznaky, je na mieste, aby človek vyhľadal lekársku pomoc. Tu dostane analgetiká. Tie mu pomôžu od bolesti a dostatočne znecitlivie zasiahnuté miesto. Pri zástave dychu je pacient pripojený na dýchací prístroj.
Druhy jedovatých homolic
Do skupiny jedovatých morských živočíchov z triedy ulitníkov patrí homolice mapová. Tá uprednostňuje plytký vlnitý oceán, ako je napríklad Indopacifická oblasť. Jej domovom je aj Filipínske more. Tento živočích dosahuje veľkosti zhruba piatich centimetrov. Nájdu sa však exempláre merací až pätnásť centimetrov. Jeho jed je považovaný za veľa silný, lebo dokáže do niekoľkých málo hodín navodiť smrť. Na túto otravu nebola doposiaľ objavená žiadna protilátka. Príznaky otravy zmiznú približne do jedného dňa. To sa týka iba prípadov, keď sa človek podrobuje liečebné terapii.
Homolice síťkovaná je ďalší druh jedovaté homolice, ktorý vyhľadáva hlbiny mora od dvoch až päťdesiatich metrov. Žije v niekoľkých lokalitách napr. okolo Filipín, Mozambiku, Indie atď. Ide o tvora so štyrmi centimetry. V mori sa pohybujú aj väčšie jedinci. Tento morský živočích zvyčajne stojí za ťažkú intoxikáciou. Jeho jed je zatiaľ pre vedcov veľký oriešok.
Homolice tulipánová sa zdržiava v morskej hĺbke zhruba jedného až desiatich metrov. Jej obvyklým stanovišťom sú vody u Šalamúnových ostrovov, Filipín, Somálska a mnohých ďalších. Tento tvor môže dosahovať maximálne osem centimetrov a jeho večerou sa stávajú rybky. Ak sa s touto homolicí človek stretne, potom sa nevyhne vážnejším ťažkostiam.
Jedovatá je aj homolice kniežací so svojimi štrnástich centimetry. Tá žije prevažne v morskej hĺbke okolo tridsať metrov.
Toxické účinky má tiež homolice premenlivá, homolice pásikavá, homolice mramorová a homolice korunová.