Srdce

Srdce (latinsky: cor, grécky: καρδια - kardy) je sval, ktorý neustále prečerpáva (pumpuje) krv ku všetkým bunkám vášho tela. Takto ich zásobuje pre život nevyhnutným kyslíkom a živinami. Srdce sa člení na štyri časti: ľavú predsieň, ľavú komoru, pravú predsieň a pravú komoru.

Srdce

Súvisiace choroby

Príznaky

Srdce pracuje ako mechanická pumpa a elektrický orgán zároveň. Elektrickými dráhami v srdci prechádzajú impulzy a spôsobujú sťahy srdcového svalu, čím sa krv pumpuje do celého tela.

Uloženie srdca

U cicavcov je srdce uložené v hrudníku medzi pľúcami, hrudnou kosťou (os sternum) a bránicou. Zvonka je kryté väzivovým obalom, ktorý sa nazýva osrdcovník (perikard). Vnútri perikardu sa nachádza tenká dvojitá membrána. V tomto úzkom dvojitom vaku sa nachádza perikardiálny priestor vyplnený malým množstvom tekutiny (liquor pericardii), ktorá chráni srdce pred trením a nárazmi.

Stenu srdca tvoria tri vrstvy:

  1. endokardu - blana tvorená jednou vrstvou plochých endotelových buniek, ktorá vystiela vnútro dutiny srdca a tvorí srdcové chlopne,
  2. myokard-srdcový sval, osobitný druh priečne pruhovaným svalstvom (pozri aj srdcová svalovina),
  3. epikardu - lesklá blana, ktorá pokrýva povrch srdca, predstavuje vlastne vnútornú vrstvu perikardu.

Steny predsiení majú menej svaloviny ako steny komôr, pretože vykonávajú menšie činnosť. Najmohutnejší je svalovina ľavej komory, ktorá pumpuje krv do veľkého krvného obehu.

Anatómie ľudského srdca

Frontálnej (predný) pohľad na otvorené ľudské srdce. Biele šípky naznačujú normálny tok krvi.

Srdce človeka je uložené v medzipľúcí (mediastíne). Má tvar kužeľa, ktorého báza je orientovaná smerom hore. Hrot srdca smeruje dopredu a dole. Približne 2/3 srdca sú uložené v ľavej a 1/3 v pravej časti hrudníka. Srdce dospelého človeka má hmotnosť priemerne 300 gu muža a 250 gu žien. Jeho dĺžka od bázy po hrot je v priemere asi 12 cm.

Na hrudnú stenu sa srdce premieta v oblasti, ktorú môžeme ohraničiť štyrmi bodmi (A - D):

    A - v druhom medzirebrí vpravo asi 1 cm od okraja mostíka (sternum)
    B - v piatom medzirebrí v sternálnej čiare
    C - v piatom medzirebrí vľavo, v tzv. Medioklavikulárnej čiare (prechádza zvislo stredom kľúčnej kosti)
    D - v druhom medzirebrí vľavo asi 2 cm od mostíka (sternum)

Srdcové dutiny

Srdce cicavcov je štvorkomorové, čo znamená že je vo vnútri rozdelené na štyri samostatné, funkčne rozlíšené časti:

  • pravá predsieň (lat. atrium dextrum)
  • pravá komora (lat. ventriculus dexter)
  • ľavá predsieň (lat. atrium sinistrum)
  • ľavá komora (lat. ventriculus sinister)

Srdcové priehradky

Ľavá a pravá strana srdca (tzv. ľavé a pravé srdce) sú oddelené srdcovými priehradkami

  • predsieňová priehradka (lat. septum interatriale)
  • komorová priehradka (lat. septum interventriculare)

Srdcové chlopne

Medzi predsieňou a príslušnou komorou sa nachádzajú čipová chlopne, ktoré oddeľujú predsieň od komory a fungujú ako jednosmerné ventily, tj umožňujú krvi prúdiť len smerom z príslušnej predsiene do komory. V srdci sa nachádzajú dve čipov chlopne:

  • trojrohá alebo trikuspidálnej chlopňa (lat. VALVULA tricuspidalis) medzi pravou predsieňou a pravou komorou,
  • dvojcípa alebo mitrálnej chlopňa (lat. VALVULA bicuspidalis, VALVULA mitrálna) medzi ľavú predsieňou a ľavú komorou.

Čipová chlopne sú vlastne vydutiny endokardu. Ich funkciou je zabezpečovanie jednosmerného toku krvi z predsiení do komôr. Keď sa predsiene naplnia, zvýši sa v nich tlak krvi, ktorý spôsobí, že cípy chlopní sa prehnú smerom do komôr, čím sa od seba vzdialia. Týmto spôsobom sa chlopne otvoria a krv pretečie z predsiení do komôr. Po odtoku krvi z predsiení do komôr klesne tlak v predsieňach a chlopne sa opäť uzavrú. Aby sa chlopne po uzavretí nevychlípili do predsiení (smerom hore), sú upevnené pomocou bradavkového svalov, ktoré ich ťahajú smerom do komory (dolu). Otváranie a zatváranie chlopní je pasívne, je riadené zmenami tlaku v predsieňach a komorách. Bradavkového svaly (musculo papilares) teda chlopne neotvárajú ani nezatvárajú, iba udržiavajú cípy chlopní v správnej polohe, keď sú uzavreté.

Srdcové chlopne sú aj medzi komorou a výstupom do príslušnej tepny. Tieto sa označujú ako semilunárne (polmesiačikovitých). Sú to:

  • pulmonálna chlopňa (lat. valva (TRUNC) pulmonalis) medzi pravou komorou a pľúcnou (pľúcne) tepnou
  • aortálna chlopňa (lat. VALVULA stenózu) medzi ľavú komorou a aortou

Ak sa chlopne neotvárajú dostatočne a ich ústie je zúžené (napr. preto, že cípy sú čiastočne zrastené), hovoríme o stenóze chlopne. Naopak, ak sa chlopne po pretečení krvi dostatočne neuzavrú, pretože cípy k sebe navzájom nepriliehajú, dochádza k spätnému toku krvi a tento stav označujeme nedostatočnosť, insuficienciu chlopne. Najčastejšími príčinami poškodenia chlopní v srdci sú reumatická horúčka a endokarditídy. Závažné chlopňové chyby môžu viesť v konečnom dôsledku k srdcovému zlyhaniu. Riešením môže byť chirurgické riešenie, ktoré spočíva v rekonštrukcii (plastike) alebo náhrade poškodenej chlopne.

Srdcové skelet

Oporu srdce tvorí väzivové kostra - srdcový skelet. U človeka ho tvorí pevné kolagénové a elastické väzivo, ktoré oddeľuje svalovinu komôr a predsiení a vytvára väzivové prstence okolo chlopní. Väzivo tak tvorí oporu srdcových chlopní. U niektorých živočíchov (pes, králik) je srdcový skelet tvorený chrupkou au jeleňov dokonca kosťou.

Srdcové skelet u človeka tvoria:

  • anulus fibrosus sinister (väzivový prstenec okolo mitrálnej chlopne)
  • anulus fibrosus dexter (okolo trikuspidálnej chlopne)
  • anulus aorticus (okolo aortálnej chlopne)
  • anulus TRUNC pulmonalis (okolo pulmonálnej chlopne)
  • kónusové šľacha (tendo fundibula) - spája anulus aorticus a anulus TRUNC pulmonalis
  • trigonum fibrosum sinistrum (priestor medzi anulus fibrosus sinister a anulus aorticus vyplnený väzivom)
  • trigonum fibrosum dextrum (medzi anulus aorticus, anulus fibrosus sinister a dexter), obsahuje zhrubnutý väzivový prúžok, ktorý sa nazýva Todarova šľacha
  • väzivové časť komorovej priehradky (pars membranacea Septim interventricularis)

Cievne zásobenie srdca

Krvné zásobenie srdca zabezpečujú vencovité (koronárne) tepny (arteriae coronariae), ktoré vystupujú priamo zo srdcovnice. Vencovité tepny privádzajú kyslík a živiny jednotlivým bunkám myokardu. Odkysličená krv sa potom zo srdca odvádza srdcovými žilami (vena cordis), ktoré do koronárneho splavu (sinus coronarius). Koronárnej splav je žila, ktorá ústi do pravej predsiene.

Prívod a odvod krvi

Celkové množstvo krvi v tele dospelého človeka je 5-7 litrov. Veľká strata krvi ohrozuje život. Úbytok krvi pri väčších stratách, napríklad pri operáciách, úrazoch, nahrádza krvným prevodom čiže transfúziou.

 


 

comments powered by Disqus